Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Expert koalície PS-Spolu O. Dvořák a expert KDH J. Hencel pre TASR zhodne uviedli, že jedným z najväčších sklamaní bolo neprijatie reformy slovenských nemocníc.
Autor TASR
Bratislava 5. januára (TASR) – Mimoparlamentní odborníci považujú za pozitívnu zmenu, že sa o slovenskom zdravotníctve diskutuje. A to nielen o jeho problémoch, ale napríklad aj o dezinformáciách, ktoré sa šíria, a z toho vyplývajúcich nebezpečenstvách. Expert koalície Progresívne Slovensko (PS)-Spolu Oskar Dvořák a expert KDH Ján Hencel v bilancii fungovania systému slovenského zdravotníctva v roku 2019 pre TASR zhodne uviedli, že naopak, jedným z najväčších sklamaní bolo neprijatie reformy slovenských nemocníc.
"Za najpozitívnejšie považujem to, že medzi ľuďmi, ale aj zdravotníkmi sa začína čoraz viac rozprávať a uvedomovať si nebezpečenstvo dezinformácií na naše zdravie. Vidieť to môžeme na téme očkovania, ktorého potrebnosť a užitočnosť sa postupne dostáva do centra našej pozornosti, kde si aj zaslúži byť," povedal expert na zdravotníctvo za mimoparlamentné PS-Spolu Oskar Dvořák. Verí, že nová vláda si boj proti nepravdám stanoví ako jednu z priorít.
Podľa Dvořáka sa definitívnym odmietnutím reformy nemocníc ukázalo to, že súčasná vláda nenechá realizovať v zdravotníctve "skutočné zmeny". Za najväčšie sklamanie považuje práve to, že ani v minulom roku sa nepodarilo naštartovať žiadnu veľkú zmenu. Odchodom ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej (nominantka Smeru-SD) v decembri 2019 sa podľa jeho slov potvrdilo, že Slovensko v súčasnosti potrebuje viac ako odborníkov ľudí, ktorí majú silný mandát na ráznu zmenu, ktorú zdravotníctvo "zúfalo" potrebuje.
Za najpozitívnejšiu zmenu v slovenskom zdravotníctve považuje expert na zdravotníctvo za mimoparlamentné KDH Ján Hencel verejnú odbornú diskusiu o problémoch slovenského zdravotníctva. "Myslíme si že to je správna cesta, aby došlo k tomu, že človek, či už zdravý, alebo chorý, alebo aj zdravotník boli na prvom mieste systému zdravotníctva. Ak to tak naozaj bude, systém začne fungovať lepšie," tvrdí.
Za najväčšiu "udalosť" minulého roka v rezorte zdravotníctva považuje zverejnenie nahrávky rozhovoru medzi bývalým premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) a Jaroslavom Haščákom o zdravotníctve. Najväčším problémom z pohľadu Hencela bola aplikácia politického boja vnútri vládnej koalície proti navrhovaným odborným riešeniam predkladaným vedením rezortu zdravotníctva, konkrétne neprijatie reformy nemocníc, čiže stratifikácie, či novely zákona o povinnom očkovaní detí. Za najväčšie sklamanie považuje práve neprijatie stratifikácie a zlý rozpočet pre zdravotníctvo na rok 2020.
Za najväčšiu výzvu považuje Hencel realizáciu a reálne zavedenie podpory zdravia, vyriešenie fungovania hlavných systémov poskytovania zdravotnej starostlivosti, teda ambulantnej, z nej najmä primárnej zdravotnej starostlivosti, doriešenie stratifikácie a riešenie starostlivosti o pacientov s chronickými chorobami. "Určite bude nevyhnutné riešiť problematiku krížového vlastníctva a výstavbu národnej štátnej nemocnice. Ďalšie pokračovanie diskusie na kľúčové témy slovenského zdravotníctva a ich riešenia," dodal.
Dvořák zasa mieni, že najväčšou výzvou pre systém bude riešenie demografickej krízy. "Bude si vyžadovať naozaj veľké a rázne zmeny. Máme prestarnutých zdravotníkov, ktorých je už teraz nedostatok a pre ich vek sa môže tento stav ešte viac zhoršovať, ak vláda nezasiahne. Okrem zdravotníkov nám starne aj celá populácia, s čím sú spojené chronické choroby ako cukrovka, bolesti chrbta a hlavy, vysoký krvný tlak, astma a neurodegeneratívne ochorenia. Aj keď sa dožívame dlhšie, dôležitejšie je, aby sme žili viac v zdraví ako chorobe," doplnil.
Okrem toho musí vláda podľa jeho slov prestať ignorovať problémy duševného zdravia a sociálnej starostlivosti. Slovenské zdravotníctvo malo podľa slov Dvořáka jeden z najhorších zdravotných výsledkov. "Rovnako ako nevie táto vláda už 12 rokov pohnúť s národnou nemocnicou na Rázsochách, tak chradne aj naše zdravie. Sme jednou z krajín, ktorá má najväčší počet úmrtí, ktorým sme mohli predísť. Čo je však horšie, po odchode na dôchodok sa Slovenky a Slováci dožívajú najmenej zdravých rokov života. Hoci okolité krajiny dávajú do zdravotníctva podobné množstvo zdrojov ako my, ich občania sú zdravší," uzavrel.
"Za najpozitívnejšie považujem to, že medzi ľuďmi, ale aj zdravotníkmi sa začína čoraz viac rozprávať a uvedomovať si nebezpečenstvo dezinformácií na naše zdravie. Vidieť to môžeme na téme očkovania, ktorého potrebnosť a užitočnosť sa postupne dostáva do centra našej pozornosti, kde si aj zaslúži byť," povedal expert na zdravotníctvo za mimoparlamentné PS-Spolu Oskar Dvořák. Verí, že nová vláda si boj proti nepravdám stanoví ako jednu z priorít.
Podľa Dvořáka sa definitívnym odmietnutím reformy nemocníc ukázalo to, že súčasná vláda nenechá realizovať v zdravotníctve "skutočné zmeny". Za najväčšie sklamanie považuje práve to, že ani v minulom roku sa nepodarilo naštartovať žiadnu veľkú zmenu. Odchodom ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej (nominantka Smeru-SD) v decembri 2019 sa podľa jeho slov potvrdilo, že Slovensko v súčasnosti potrebuje viac ako odborníkov ľudí, ktorí majú silný mandát na ráznu zmenu, ktorú zdravotníctvo "zúfalo" potrebuje.
Za najpozitívnejšiu zmenu v slovenskom zdravotníctve považuje expert na zdravotníctvo za mimoparlamentné KDH Ján Hencel verejnú odbornú diskusiu o problémoch slovenského zdravotníctva. "Myslíme si že to je správna cesta, aby došlo k tomu, že človek, či už zdravý, alebo chorý, alebo aj zdravotník boli na prvom mieste systému zdravotníctva. Ak to tak naozaj bude, systém začne fungovať lepšie," tvrdí.
Za najväčšiu "udalosť" minulého roka v rezorte zdravotníctva považuje zverejnenie nahrávky rozhovoru medzi bývalým premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) a Jaroslavom Haščákom o zdravotníctve. Najväčším problémom z pohľadu Hencela bola aplikácia politického boja vnútri vládnej koalície proti navrhovaným odborným riešeniam predkladaným vedením rezortu zdravotníctva, konkrétne neprijatie reformy nemocníc, čiže stratifikácie, či novely zákona o povinnom očkovaní detí. Za najväčšie sklamanie považuje práve neprijatie stratifikácie a zlý rozpočet pre zdravotníctvo na rok 2020.
Za najväčšiu výzvu považuje Hencel realizáciu a reálne zavedenie podpory zdravia, vyriešenie fungovania hlavných systémov poskytovania zdravotnej starostlivosti, teda ambulantnej, z nej najmä primárnej zdravotnej starostlivosti, doriešenie stratifikácie a riešenie starostlivosti o pacientov s chronickými chorobami. "Určite bude nevyhnutné riešiť problematiku krížového vlastníctva a výstavbu národnej štátnej nemocnice. Ďalšie pokračovanie diskusie na kľúčové témy slovenského zdravotníctva a ich riešenia," dodal.
Dvořák zasa mieni, že najväčšou výzvou pre systém bude riešenie demografickej krízy. "Bude si vyžadovať naozaj veľké a rázne zmeny. Máme prestarnutých zdravotníkov, ktorých je už teraz nedostatok a pre ich vek sa môže tento stav ešte viac zhoršovať, ak vláda nezasiahne. Okrem zdravotníkov nám starne aj celá populácia, s čím sú spojené chronické choroby ako cukrovka, bolesti chrbta a hlavy, vysoký krvný tlak, astma a neurodegeneratívne ochorenia. Aj keď sa dožívame dlhšie, dôležitejšie je, aby sme žili viac v zdraví ako chorobe," doplnil.
Okrem toho musí vláda podľa jeho slov prestať ignorovať problémy duševného zdravia a sociálnej starostlivosti. Slovenské zdravotníctvo malo podľa slov Dvořáka jeden z najhorších zdravotných výsledkov. "Rovnako ako nevie táto vláda už 12 rokov pohnúť s národnou nemocnicou na Rázsochách, tak chradne aj naše zdravie. Sme jednou z krajín, ktorá má najväčší počet úmrtí, ktorým sme mohli predísť. Čo je však horšie, po odchode na dôchodok sa Slovenky a Slováci dožívajú najmenej zdravých rokov života. Hoci okolité krajiny dávajú do zdravotníctva podobné množstvo zdrojov ako my, ich občania sú zdravší," uzavrel.
