Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Preverovanie sudcovskej spôsobilosti, ktoré uskutočňuje Súdna rada SR s pomocou Národného bezpečnostného úradu, presadil v ústave v roku 2014 Smer-SD spolu s opozičným KDH.
Autor TASR
Bratislava 29. decembra (TASR) - Sudcovské previerky sa v praxi osvedčili. Rok po ich zavedení to zhodnotil minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD). „Ide o inštitút, ktorý sa osvedčil a v praxi funguje,“ uviedol pre TASR minister. „Dôkazom toho sú prví menovaní sudcovia, ktorí týmto preverovaním prešli,“ doplnil.
Preverovanie sudcovskej spôsobilosti, ktoré uskutočňuje Súdna rada SR s pomocou Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), presadil v ústave v roku 2014 Smer-SD spolu s opozičným KDH. Do praxe sa zatiaľ dostali previerky kandidátov na ústavnú funkciu. Účinnosť plošných previerok samotných sudcov pozastavil Ústavný súd SR.
Kancelária Súdnej rady požiadala dosiaľ o zabezpečenie podkladov k rozhodovaniu o 60 kandidátoch na vymenovanie do funkcie sudcu. NBÚ preveril z tohto množstva 41 kandidátov, o všetkých už rozhodla Súdna rada.
Previerku nezískal doteraz jediný kandidát. Jeho meno ani dôvody nesplnenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti rada nezverejnila. Hodnotenie sa uskutočňuje v neverejnom režime.
Predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková si na rozdiel od ministra Boreca myslí, že bezpečnostný inštitút previerok je problematický. Práve ona ho spolu s podpredsedom rady Jánom Vankom napadla vlani na Ústavnom súde.
„Je to stále na hrane ústavnosti, pretože sa týka síce kandidátov na sudcov, ale v prípade, že sú úspešní a budú menovaní za sudcov, tak existuje o nich databáza, vyplnený dotazník, ktorý je v podstate v držbe Národného bezpečnostného úradu,“ povedala Bajánková pre TASR.
Zavedenie sudcovských previerok spomalilo príchod nových sudcov na súdy. Prezident SR Andrej Kiska menoval takmer po roku 17 nových sudcov 26. novembra tohto roku. Naposledy predtým menoval siedmich nových sudcov 16. decembra 2014.
„Zdržanie bolo jednorazové a súviselo aj s nálezom Ústavného súdu, ktorý zrušil predchádzajúcu právnu úpravu výberových konaní z minulého volebného obdobia, čo viedlo k nutnosti meniť zákon,“ zdôvodnil takéto zdržanie Borec.
NBÚ má na zhromaždenie a vyhodnotenie informácií lehotu päť mesiacov, ktorú možno predĺžiť o ďalšie dva mesiace. Následne rozhoduje na neverejnom zasadnutí Súdna rada, ktorá kandidáta schváli alebo naopak.
„Pri dobrom plánovaní nič nebráni tomu, aby bol do budúcna proces obmeny sudcov plynulý,“ domnieva sa Borec.
„Pokiaľ ide o celkovú dĺžku výberového konania, treba mať na pamäti, že jeho výsledkom je menovanie sudcu bez časového obmedzenia. Ide teda o proces, kde nie je priestor pre chyby a pri ktorom musíme mať istotu, že noví sudcovia budú plne spôsobilí rozhodovať profesionálne, nezávisle a nestranne,“ zdôvodnil minister.
Uchádzač o sudcovskú funkciu vyplňuje dotazník s troma desiatkami otázok. NBÚ zisťuje, či sa nespráva korupčne, nemá vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu, nedisponuje majetkom neprimeraným jeho príjmom, nie je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku finančnej situácie, ale aj to, či nie je závislý od konzumácie alkoholu alebo iných návykových látok.
Preverovanie sudcovskej spôsobilosti, ktoré uskutočňuje Súdna rada SR s pomocou Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), presadil v ústave v roku 2014 Smer-SD spolu s opozičným KDH. Do praxe sa zatiaľ dostali previerky kandidátov na ústavnú funkciu. Účinnosť plošných previerok samotných sudcov pozastavil Ústavný súd SR.
Kancelária Súdnej rady požiadala dosiaľ o zabezpečenie podkladov k rozhodovaniu o 60 kandidátoch na vymenovanie do funkcie sudcu. NBÚ preveril z tohto množstva 41 kandidátov, o všetkých už rozhodla Súdna rada.
Previerku nezískal doteraz jediný kandidát. Jeho meno ani dôvody nesplnenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti rada nezverejnila. Hodnotenie sa uskutočňuje v neverejnom režime.
Predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková si na rozdiel od ministra Boreca myslí, že bezpečnostný inštitút previerok je problematický. Práve ona ho spolu s podpredsedom rady Jánom Vankom napadla vlani na Ústavnom súde.
„Je to stále na hrane ústavnosti, pretože sa týka síce kandidátov na sudcov, ale v prípade, že sú úspešní a budú menovaní za sudcov, tak existuje o nich databáza, vyplnený dotazník, ktorý je v podstate v držbe Národného bezpečnostného úradu,“ povedala Bajánková pre TASR.
Zavedenie sudcovských previerok spomalilo príchod nových sudcov na súdy. Prezident SR Andrej Kiska menoval takmer po roku 17 nových sudcov 26. novembra tohto roku. Naposledy predtým menoval siedmich nových sudcov 16. decembra 2014.
„Zdržanie bolo jednorazové a súviselo aj s nálezom Ústavného súdu, ktorý zrušil predchádzajúcu právnu úpravu výberových konaní z minulého volebného obdobia, čo viedlo k nutnosti meniť zákon,“ zdôvodnil takéto zdržanie Borec.
NBÚ má na zhromaždenie a vyhodnotenie informácií lehotu päť mesiacov, ktorú možno predĺžiť o ďalšie dva mesiace. Následne rozhoduje na neverejnom zasadnutí Súdna rada, ktorá kandidáta schváli alebo naopak.
„Pri dobrom plánovaní nič nebráni tomu, aby bol do budúcna proces obmeny sudcov plynulý,“ domnieva sa Borec.
„Pokiaľ ide o celkovú dĺžku výberového konania, treba mať na pamäti, že jeho výsledkom je menovanie sudcu bez časového obmedzenia. Ide teda o proces, kde nie je priestor pre chyby a pri ktorom musíme mať istotu, že noví sudcovia budú plne spôsobilí rozhodovať profesionálne, nezávisle a nestranne,“ zdôvodnil minister.
Uchádzač o sudcovskú funkciu vyplňuje dotazník s troma desiatkami otázok. NBÚ zisťuje, či sa nespráva korupčne, nemá vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu, nedisponuje majetkom neprimeraným jeho príjmom, nie je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku finančnej situácie, ale aj to, či nie je závislý od konzumácie alkoholu alebo iných návykových látok.
