Bratislava 13. júla (TASR) – Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) chce na súdy vo väčšom množstve vrátiť justičných čakateľov. Bolo by podľa neho dobré, keby sa mohol na každom okresnom súde pripravovať na povolanie sudcu aspoň jeden. Rozpočet justície na rok 2019 sa preto bude snažiť navýšiť o financie potrebné na vytvorenie takýchto nových miest. Gál to uviedol v stredu (11.7.) po zasadnutí vlády.

Minister sa chce ešte predtým presvedčiť, že 16 justičných čakateľov, ktorých vrátil na súdy v roku 2015 minulý minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD), je kvalitne pripravených na výkon sudcovskej funkcie. Štrnásti z nich skladajú justičnú skúšku na jeseň tohto roku, zvyšní dvaja ju už majú úspešne za sebou.

„Počkáme na skúšky, ktoré budú v septembri, ako sa osvedčili, a bolo by dobré aspoň na každý jeden okresný súd dať justičného čakateľa, to je 54. Tak uvidíme, lebo je to o rozpočte, je tam zvýšený nárok na rozpočet v kapitole mzdy, tak musím to vyrokovať,“ uviedol minister.

K opatreniu chce minister pristúpiť v situácii, kedy sa neúspechom skončil druhý hromadný výber sudcov okresných súdov. V júni sa z 95 miest kandidátov podarilo obsadiť iba tretinu – 34, zvyšní uchádzači neprešli najčastejšie už úvodnou písomnou časťou výberu. Gálovi sa pritom pozdáva, ako funguje systém čakateľov na prokuratúre.

„Máme poznatky, že čakatelia prokuratúry tými skúškami prechádzajú veľmi dobre, s veľmi dobrým prospechom, sú pripravení hneď na druhý deň nastúpiť do talára ako prokurátori do súdnej siene,“ skonštatoval. Bude ho preto zaujímať, či sa podobná kvalita preukáže aj pri 16 justičných čakateľoch, ktorí sa na okresných súdoch pripravujú od roku 2015.

Gál tiež zdôraznil, že ešte predtým, ako sa justiční čakatelia vo väčšom vrátia na súdy, chce zmeniť spôsob ich výberu. „Musíme tie kritériá troška viac sprísniť,“ avizoval.

Po zvýšení počtu justičných čakateľov volá stavovská organizácia Združenie sudcov Slovenska (ZSS). Tá žiada poslať v priebehu troch rokov na slovenské súdy minimálne 300 justičných čakateľov. Podľa prezidenta ZSS Juraja Sopoligu tým možno napomôcť vyriešeniu súčasného personálneho kolapsu justície.

Za zlými výsledkami hromadných výberových konaní na sudcov Sopoliga vidí nízky stupeň úrovne odbornej pripravenosti výraznej väčšiny uchádzačov na výkon sudcovskej funkcie. To je podľa neho dôsledkom nezodpovedného rozhodnutia vlády Ivety Radičovej, ktorá zrušila inštitút justičného čakateľa zavedený za éry ministra spravodlivosti Štefana Harabina (nominant HZDS).

Zhruba 120 miest justičných čakateľov zrušila v roku 2011 reforma bývalej ministerky Lucie Žitňanskej (vtedy SDKÚ-DS), ktorá sa snažila otvoriť justíciu a pretrhnúť početné rodinné väzby v nej. Žitňanská vtedy vytkla, že justícia klonuje samu seba, keď sudcovia rozhodujú, kto bude sudcom bez akejkoľvek verejnej kontroly. Neskôr kritizovala svojho nástupcu Boreca za obnovenie inštitútu justičných čakateľov.

V minulosti mali justiční čakatelia viac menej isté, že sa z nich po zložení justičnej skúšky stanú sudcovia. V situácii, keď bolo na súdoch 130 justičných čakateľov, to prakticky znamenalo, že sa sudcom nemôže stať nikto iný. Ministerstvo za Žitňanskej zistilo, že viac ako polovica z justičných čakateľov sú príbuzní ľudí z justičného prostredia.

Dnes musia justiční čakatelia absolvovať spolu s ostatnými uchádzačmi rovnaké hromadné výberové konanie, po ktorom sa z nich stanú kandidáti na sudcov. Žitňanská v minulosti na úkor zrušených čakateľských miest navýšila na súdoch počty vyšších súdnych úradníkov. Podľa ZSS to však nie je plnohodnotná náhrada za justičných čakateľov, nakoľko vyšší súdni úradníci sú len akýsi pomocníci sudcov.