Táto lehota sa bude vzťahovať na všetky obecné aj krajské samosprávy.
Autor TASR
Bratislava 14. októbra (TASR) – Minister práce Ján Richter (Smer-SD) dal po rokovaní so zástupcami dnešného zhromaždenia pred Úradom vlády (ÚV) verejný prísľub, že sa znovu zavedie 60–dňová lehota na rozhodnutie o odkázanosti človeka na umiestnenie v zariadení sociálnych služieb. Táto lehota sa bude vzťahovať na všetky obecné aj krajské samosprávy.
"Dal som prísľub, že budeme spolu komunikovať pri spracovaní koncepcie dlhodobej starostlivosti, ktorú momentálne vypracováva ministerstvo zdravotníctva, pretože sociálne služby sú vo veľkej spojitosti s verejnou zdravotnou starostlivosťou. My musíme niekde nahradiť doliečenie a geriatriu, ktorá z klasických zdravotníckych zariadení odišla, vrátane ich financovania," priblížil minister.
S ministerstvom zdravotníctva sa dohodol na ďalšom postupe pri rokovaniach o rozšírení služieb alebo zmäkčení podmienok, vrátane materiálno-technického zariadenia, aby boli prijateľné pre zariadenia a aby sa mohli uchádzať o preplatenie takýchto úkonov. Richter avizoval ďalšie stretnutie s predsedami VÚC, signatármi výzvy neverejných poskytovateľov a ministrom financií, na ktorom budú hovoriť o rozpočte na budúci rok, aby bol minimálne v takom rozsahu ako v tomto roku.
Podľa zástupcov združení, ktoré zvolali dnešné zhromaždenie, ich minister informoval, že systémové riešenie môže asi urobiť už len nová vláda po budúcoročných parlamentných voľbách. Prisľúbil im však, že spolu s ministrom financií a premiérom zvážia, aké sú možnosti operatívneho riešenia situácie od januára 2016 z možnej rezervy v rozpočte.
Richter vidí problém v tom, že od štátu prevzali originálnu kompetenciu zazmluvňovať a zabezpečovať financovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb vyššie územné celky.
"Preto som už v tomto roku mal niekoľko stretnutí so zástupcami jednotlivých žúp, na ktorých bola ambícia rokovať o vytvorení podmienok o zabezpečení zákona, ktorý ukladá presné úlohy VÚC smerom k neverejným poskytovateľom sociálnych služieb. Vyššie územné celky dali verejné vyhlásenie, kde sa sedem krajov zaviazalo, že dodržia minimálne kvóty, ktoré boli rok predtým aktuálne. Bolo to v období, keď štát poskytol navyše 10 miliónov eur pre financovanie neverejných poskytovateľov," pripomenul minister a dodal, že jedine bratislavská župa sa pod vyhlásenie nepodpísala a vyjadrila isté problémy so zazmluvnením zariadení v tomto kraji.
Richter však doplnil, že v rámci rokovaní s predsedom bratislavského VÚC Pavlom Frešom (SDKÚ-DS) dostal prísľub, že sa tým bude zaoberať. "V celkových objemoch tie prostriedky zabezpečujú, ale nie sortiment, ktorý by pokrýval neverejných poskytovateľov sociálnych služieb," povedal šéf rezortu práce a dodal, že v tom vidí momentálne hlavný problém.
"Dal som prísľub, že budeme spolu komunikovať pri spracovaní koncepcie dlhodobej starostlivosti, ktorú momentálne vypracováva ministerstvo zdravotníctva, pretože sociálne služby sú vo veľkej spojitosti s verejnou zdravotnou starostlivosťou. My musíme niekde nahradiť doliečenie a geriatriu, ktorá z klasických zdravotníckych zariadení odišla, vrátane ich financovania," priblížil minister.
S ministerstvom zdravotníctva sa dohodol na ďalšom postupe pri rokovaniach o rozšírení služieb alebo zmäkčení podmienok, vrátane materiálno-technického zariadenia, aby boli prijateľné pre zariadenia a aby sa mohli uchádzať o preplatenie takýchto úkonov. Richter avizoval ďalšie stretnutie s predsedami VÚC, signatármi výzvy neverejných poskytovateľov a ministrom financií, na ktorom budú hovoriť o rozpočte na budúci rok, aby bol minimálne v takom rozsahu ako v tomto roku.
Podľa zástupcov združení, ktoré zvolali dnešné zhromaždenie, ich minister informoval, že systémové riešenie môže asi urobiť už len nová vláda po budúcoročných parlamentných voľbách. Prisľúbil im však, že spolu s ministrom financií a premiérom zvážia, aké sú možnosti operatívneho riešenia situácie od januára 2016 z možnej rezervy v rozpočte.
Richter vidí problém v tom, že od štátu prevzali originálnu kompetenciu zazmluvňovať a zabezpečovať financovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb vyššie územné celky.
"Preto som už v tomto roku mal niekoľko stretnutí so zástupcami jednotlivých žúp, na ktorých bola ambícia rokovať o vytvorení podmienok o zabezpečení zákona, ktorý ukladá presné úlohy VÚC smerom k neverejným poskytovateľom sociálnych služieb. Vyššie územné celky dali verejné vyhlásenie, kde sa sedem krajov zaviazalo, že dodržia minimálne kvóty, ktoré boli rok predtým aktuálne. Bolo to v období, keď štát poskytol navyše 10 miliónov eur pre financovanie neverejných poskytovateľov," pripomenul minister a dodal, že jedine bratislavská župa sa pod vyhlásenie nepodpísala a vyjadrila isté problémy so zazmluvnením zariadení v tomto kraji.
Richter však doplnil, že v rámci rokovaní s predsedom bratislavského VÚC Pavlom Frešom (SDKÚ-DS) dostal prísľub, že sa tým bude zaoberať. "V celkových objemoch tie prostriedky zabezpečujú, ale nie sortiment, ktorý by pokrýval neverejných poskytovateľov sociálnych služieb," povedal šéf rezortu práce a dodal, že v tom vidí momentálne hlavný problém.