Bratislava 3. januára (TASR) – Ďalšie zmeny v slovenskom súdnictve, vyriešenie otázky nového sídla ministerstva spravodlivosti či príprava výstavby novej väznice. Aj to sú úlohy, ktoré stoja v roku 2018 pred ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou (Most-Híd).

Už v úvode roka ministerka predstaví výsledky auditu slovenského súdnictva, ktorý vlani vypracovali odborníci z európskej organizácie CEPEJ zameranej na zlepšenie súdnych systémov. Dáta majú byť odrazovým mostíkom pre reformu súdov, ktorú Žitňanská ohlásila.

Okrem iného bude jasné, či je sudcov dostatok, alebo treba zvýšiť ich počet, ako to žiadajú samotní sudcovia. Šéfka rezortu chce prijať opatrenia na zlepšenie fungovania súdnictva, to sa má viac špecializovať, má byť lepšie rozložená práca medzi sudcov, vyšších súdnych úradníkov a ďalších pracovníkov súdov.

O zvýšenie špecializácie súdnictva sa Žitňanská pokúsila už vlani, keď predstavila reformu bratislavských súdov. Jej návrh na zriadenie jedného mestského súdu alebo štyroch špecializovaných mestských súdov narazil na odpor bratislavských sudcov.

V decembri 2017 ministerka vyhlásila, že má pripravené aj ďalšie modely fungovania súdov v hlavnom meste, o ktorých bude tento rok so sudcami rokovať. Niektoré bratislavské súdy by napríklad mohli mať stanovenú osobitnú kauzálnu príslušnosť. Podľa predsedu Krajského súdu v Bratislave Ľuboša Sádovského je potrebné prijať konečné rozhodnutie.

Do roku 2018 si ministerka preniesla aj riešenie priestorovej otázky jej ministerstva. To ako jediné nemá vlastnú budovu a o strechu nad hlavou sa na Župnom námestí delí s Najvyšším súdom SR. Budovu postavenú v minulosti ako súdny palác by mohol prevziať do svojej správy Najvyšší súd už tento rok. Žitňanská vlani vyhlásila výber novej budovy, ktorú chce získať od developerov do prenájmu s možnosťou neskoršieho odkúpenia.

Z pôvodne 11 ponúk ostala v hre menej ako polovica a ministerstvo momentálne vyhodnocuje ich finančnú časť. Žitňanská má v dohľadnom čase oznámiť výsledok. Je pritom možné aj to, že si nebude vedieť vybrať. V závere roku prisľúbila, že situáciu chce vyriešiť. Naznačila však, že to môže byť aj iným spôsobom.

Rozbehnúť by sa mala výstavba novej väznice v Rimavskej Sobote - Sabovej s kapacitou 832 miest, ktorú ministerka ohlásila v novembri. Štát ju má postaviť a prevádzkovať formou verejno-súkromného partnerstva. Rezort bude tento rok pripravovať výstavbu a chce začať s výberom koncesionára. V prevádzke by mal byť nový väzenský ústav, o ktorom sa hovorí už 22 rokov, v druhej polovici roka 2022.

Dvadsaťročná koncesia má predstavovať celkový náklad 222,7 milióna eur. Ďalších 154 miliónov eur štát minie v rámci zvýšených výdavkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Novou väznicou chce Žitňanská riešiť dlhodobo nepriaznivý vývoj počtu väznených, kritickú naplnenosť ústavov a nepriaznivý technický stav väzenských objektov.

Žitňanská sa bude ďalej snažiť zlepšiť využiteľnosť Elektronického systému monitoringu osôb (ESMO), ktorý za celkovo 27,3 milióna eur presadil jej predchodca Tomáš Borec (Smer-SD). Eurofondovému projektu, ktorý mal zvýšiť počet uložených alternatívnych trestov, sa za dva roky prevádzky nepodarilo výraznejšie odľahčiť slovenské väznice.

Pravdepodobne tak nebude splnený sľub Boreca, že technická časť projektu sa za šesť rokov zaplatí. Podľa údajov ministerstva bola za dva roky prevádzky systému ESMO dosiahnutá v ZVJS úspora na verejných prostriedkoch vo výške 755.991 eur, keď bolo vykonaných 18.138 dní elektronického monitoringu, počas ktorých monitorované osoby neboli vo výkone väzby alebo trestu, ale pod dohľadom na slobode.

Pokračovať by mala informatizácia súdnictva. Ministerstvo má schválené dva informatizačné eurofondové projekty. Prvý z nich sa týka nového Obchodného registra, tu by ministerstvo malo pristúpiť k verejnému obstarávaniu dodávateľa. Druhý projekt rieši modernizáciu Centra právnej pomoci, ktorého služby pre verejnosť by sa mali výrazne skvalitniť.

Žitňanská bude musieť riešiť aj situáciu, keď jej ministerstvo stratilo 14 miliónov eur pre chyby v piatich eurofondových IT projektoch presadených jej predchodcom Borecom. Európska únia ich preplatí len čiastočne, korekcie pritom dosiahli výšku 25 percent z celkových oprávnených výdavkov vo výške zhruba 55 miliónov eur. Ministerka dala v tejto súvislosti vypracovať analýzu pochybení a rozhodne tiež či vyvodí voči niekomu zodpovednosť.