Bratislava 21. augusta (TASR) – Splnenie cieľov spôsobilostí pridelených SR v rámci procesu obranného plánovania NATO, s dôrazom na ťažkú mechanizovanú brigádu, budovanie kapacít kybernetickej obrany, boj proti hybridným hrozbám, zabezpečenie leteckej pátracej a záchrannej služby či plnenie záväzkov v rámci PESCO, patrí medzi priority Ministerstva obrany SR v nasledujúcich rokoch.

Vyplýva to zo Smernice pre obranné plánovanie SR na roky 2023 až 2028, ktorú rezort predložil do medzirezortného pripomienkového konania.

„Cieľom smernice je zabezpečenie vyváženého postupu a efektívneho rozloženia finančných zdrojov na zabezpečenie požadovaných obranných spôsobilostí SR v rámci strednodobej fázy obranného plánovania," vysvetľuje ministerstvo.

Obranné výdavky SR sa budú podľa materiálu zvyšovať v závislosti od stavu verejných financií s cieľom dosiahnuť úroveň dve percentá HDP do roku 2024 a následne udržať túto úroveň. Na personálne náklady by sa malo v súlade s požiadavkami NATO vyčleňovať z obranných výdavkov maximálne 50 percent, na modernizáciu minimálne 20 percent a na obranný výskum a technológie sa budú podľa záväzkov PESCO vyčleňovať dve percentá celkových výdavkov na obranu.

Ambíciou je aj zvyšovanie ľudských zdrojov. Kým v roku 2023 sa ráta ešte s počtom približne 23.000 vojakov, v roku 2028 už vyše 27.000.

Smernica obsahuje aj požiadavky na obranné spôsobilosti SR a na zdrojové zabezpečenie vybraných obranných spôsobilostí SR. Súčasťou sú tiež zámery a priority programov Ministerstva obrany SR a úlohy ostatných ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy pri plnení cieľov spôsobilostí. Rovnako zahŕňa zámery a úlohy podprogramov medzirezortného programu Podpora obrany štátu.