Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po novom by tak riaditeľ školy mal pôsobiť vo funkcii maximálne 15 rokov.
Autor TASR
Bratislava 26. januára (TASR) – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR navrhuje zmenu funkčného obdobia riaditeľov škôl. Po novom by malo byť možné vymenovať riaditeľa školy najviac na tri po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Vyplýva to z novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložil rezort školstva.
Po novom by tak riaditeľ školy mal pôsobiť vo funkcii maximálne 15 rokov. Šéf rezortu školstva Branislav Gröhling (SaS) však uviedol, že zriaďovateľ môže riaditeľovi umožniť uchádzať sa o funkciu aj na ďalšie obdobie. Riaditeľa školy vymenúva a odoláva zriaďovateľ školy na päťročné funkčné obdobie.
Novela školského zákona bude prvýkrát definovať aj pojem inkluzívne vzdelávanie. Riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania na rezorte školstva Svetlana Sithová poznamenala, že je dôležité si uvedomiť rozdiel medzi inklúziou a integráciou. "Inkluzívne vzdelávanie sa pozerá na každého žiaka," povedala s tým, že je potrebné rešpektovať individuality všetkých žiakov. Ako dodala, inklúzia nie je len pojem a postupne sa na neho bude nabaľovať viacero opatrení, ktoré v školstve začnú postupne platiť.
Rezort školstva zároveň v novele chce, aby sa zmenila maturitná skúška. Po novom by malo byť možné maturovať aj v skorších ročníkoch, keď žiak preberie určené učivo a ukončí rámcový učebný plán. Rovnako chce rezort školstva umožniť maturantom robiť skúšku z viacerých dobrovoľných predmetov. Aktuálne sa to dá len z dvoch.
Zmeniť sa má aj prijímacie konanie. Stredná škola bude zverejňovať kritériá jeden a pol roka vopred, čím si budú môcť ôsmaci lepšie premyslieť svoj výber strednej školy. Žiak bude v prihláške zadávať poradie škôl a na základe tohto poradia by mal nastúpiť na prvú školu z toho poradia, na ktorú ho prijmú. "Riaditeľ strednej školy zverejní zoznam uchádzačov podľa výsledkov prijímacieho konania do troch pracovných dní odo dňa skončenia prijímacieho konania," uvádza sa v návrhu zákona.
Od septembra má platiť povinné predprimárne vzdelávanie detí. Jeho absolvovanie bude podľa novely umožnené aj v nesieťových materských školách, pôjde o prechodné ustanovenie platné od 1. septembra 2021 do 31. augusta 2024. Minister školstva pripustil, že sa nedá rátať s tým, že by 100 percent detí dokázali umiestniť do sieťových materských škôl, aj preto sa bude môcť vykonávať povinné predprimárne vzdelávanie i v nesieťových materských školách.
Ďalšou zmenou je tiež využívanie zdrojov v školstve. Generálna riaditeľka legislatívno-právnej sekcie ministerstva školstva Žaneta Surmajová poznamenala, že školy budú môcť tvoriť "klastre", v rámci ktorých môžu vyžívať personál, napríklad ekonómku, učiteľa IT či inkluzívny tím. Ako tvrdí minister, "pôjde o zlúčenie subjektov pod jednu strechu", napríklad materských a základných škôl, čiže dve menšie školy sa môžu deliť o takúto personálnu podporu.
Po novom by tak riaditeľ školy mal pôsobiť vo funkcii maximálne 15 rokov. Šéf rezortu školstva Branislav Gröhling (SaS) však uviedol, že zriaďovateľ môže riaditeľovi umožniť uchádzať sa o funkciu aj na ďalšie obdobie. Riaditeľa školy vymenúva a odoláva zriaďovateľ školy na päťročné funkčné obdobie.
Novela školského zákona bude prvýkrát definovať aj pojem inkluzívne vzdelávanie. Riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania na rezorte školstva Svetlana Sithová poznamenala, že je dôležité si uvedomiť rozdiel medzi inklúziou a integráciou. "Inkluzívne vzdelávanie sa pozerá na každého žiaka," povedala s tým, že je potrebné rešpektovať individuality všetkých žiakov. Ako dodala, inklúzia nie je len pojem a postupne sa na neho bude nabaľovať viacero opatrení, ktoré v školstve začnú postupne platiť.
Rezort školstva zároveň v novele chce, aby sa zmenila maturitná skúška. Po novom by malo byť možné maturovať aj v skorších ročníkoch, keď žiak preberie určené učivo a ukončí rámcový učebný plán. Rovnako chce rezort školstva umožniť maturantom robiť skúšku z viacerých dobrovoľných predmetov. Aktuálne sa to dá len z dvoch.
Zmeniť sa má aj prijímacie konanie. Stredná škola bude zverejňovať kritériá jeden a pol roka vopred, čím si budú môcť ôsmaci lepšie premyslieť svoj výber strednej školy. Žiak bude v prihláške zadávať poradie škôl a na základe tohto poradia by mal nastúpiť na prvú školu z toho poradia, na ktorú ho prijmú. "Riaditeľ strednej školy zverejní zoznam uchádzačov podľa výsledkov prijímacieho konania do troch pracovných dní odo dňa skončenia prijímacieho konania," uvádza sa v návrhu zákona.
Od septembra má platiť povinné predprimárne vzdelávanie detí. Jeho absolvovanie bude podľa novely umožnené aj v nesieťových materských školách, pôjde o prechodné ustanovenie platné od 1. septembra 2021 do 31. augusta 2024. Minister školstva pripustil, že sa nedá rátať s tým, že by 100 percent detí dokázali umiestniť do sieťových materských škôl, aj preto sa bude môcť vykonávať povinné predprimárne vzdelávanie i v nesieťových materských školách.
Ďalšou zmenou je tiež využívanie zdrojov v školstve. Generálna riaditeľka legislatívno-právnej sekcie ministerstva školstva Žaneta Surmajová poznamenala, že školy budú môcť tvoriť "klastre", v rámci ktorých môžu vyžívať personál, napríklad ekonómku, učiteľa IT či inkluzívny tím. Ako tvrdí minister, "pôjde o zlúčenie subjektov pod jednu strechu", napríklad materských a základných škôl, čiže dve menšie školy sa môžu deliť o takúto personálnu podporu.
