Ministerské stretnutie dnes vyvrcholilo podpísaním spoločného stanoviska.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 30. septembra (TASR) – Krajiny Vyšehradskej štvorky, Rumunska a Bulharska sa budú na októbrovom summite Európskej únie spoločne snažiť o zmäkčenie uvažovaných cieľov Európskej únie v oblasti životného prostredia. Dohodli sa na tom zástupcovia ich rezortov životného prostredia počas dvojdňového rokovania v Bratislave.
Ministerské stretnutie dnes vyvrcholilo podpísaním spoločného stanoviska. Krajiny v ňom konštatujú, že zdieľajú spoločné stanoviská k problematike životného prostredia a zmeny klímy a sú pripravení spoločne ich obhajovať na európskej úrovni.
Hostiteľ stretnutia, šéf slovenského envirorezortu Peter Žiga uistil, že s partnermi podporujú boj proti klimatickej zmene i úsilie zlepšiť životné prostredie v oblasti odpadov a čistoty ovzdušia. „Súčasne musíme brať ohľad na aktuálnu ekonomickú situáciu našich krajín, aby sa príliš radikálne zmeny neodrazili negatívne,“ vyhlásil.
Predmetom zasadnutia Európskej rady 23. a 24. októbra má byť vytýčenie cieľov Európskej únie do roku 2030. V klimaticko-energetickom balíčku je okrem iného navrhnuté 40-percentné zníženie emisií skleníkových plynov, 27-percentný nárast podielu obnoviteľných zdrojov a 25-percentné zvýšenie energetickej efektívnosti.
Krajiny V4, Rumunska a Bulharska sa budú snažiť, aby sa záväzným stal iba cieľ týkajúci sa emisií skleníkových plynov. „Ostatné ciele by mali byť skôr indikatívne ako záväzné,“ vysvetlil Žiga.
Slovensko a jeho susedia sa v tejto súvislosti obávajú negatívnych dopadov na ich hospodárstva a ekonomiku. „Klimatické politiky by mali byť politikami rozvojovými, a nie úspornými,“ uviedol štátny tajomník poľského envirorezortu Marcin Korolec. Dohodu dosiahnutú na úrovni V4+2 považuje za dobrý príspevok k tomu, aby na nadchádzajúcom summite bol dosiahnutý kompromis.
Žiga nechcel pre médiá spresniť, ako konkrétne by mal byť nastavený cieľ znižovania emisií skleníkových plynov. Je to podľa neho otázka zhody šéfov vlád a prezidentov členských krajín. V stanovisku však konštatujú, že cieľ musí byť nastavený realisticky a musí byť dosiahnutý technologicky neutrálnym prístupom.
Fotogaléria zo stretnutia ministrov
Rozhodnutie na summite v Bruseli by malo z pohľadu krajín V4, Bulharska a Rumunska priniesť jasné pravidlá pre férové rozdelenie úsilia na základe individuálnych podmienok jednotlivých členských krajín. Očakávajú tiež, že budú existovať podporné finančné mechanizmy a princíp solidarity medzi jednotlivými členskými štátmi. Žiga uviedol, že Slovensku stále chýba analýza dopadov, ktoré tieto opatrenia prinesú zo strany Európskej komisie. Slovensko má podľa neho interné prepočty, bližšie ich však nespresnil.
Na programe bruselského summitu budú aj legislatívne balíčky týkajúce sa odpadov a ovzdušia. V prípade odpadov sa krajiny V4, Bulharska a Rumunska zhodli na tom, že navrhované recyklačné ciele pre rôzne typy odpadov sú príliš ambiciózne, bez dostatočnej analýzy nákladov a prínosov. Podporujú preto dlhší časový rámec na ich dosiahnutie.
Čo sa týka legislatívneho balíčka k ovzdušiu panuje dohoda o potrebe mať legislatívu, ktorá zaistí ďalšie zníženie znečistenia ovzdušia. Navrhovanú mieru vybraných znečisťujúcich látok však krajiny vyšehradského priestoru považujú za príliš ambicióznu.
Domnievajú sa, že uplatnenie takýchto cieľov by bolo príliš ekonomicky náročné v ich regionálnych podmienkach. Chcú preto spolu presadzovať zavedenie prijateľnejšej úrovne záväzkov do roku 2030, ktoré budú lepšie odrážať emisné projekcie jednotlivých krajín.
Ministerské stretnutie dnes vyvrcholilo podpísaním spoločného stanoviska. Krajiny v ňom konštatujú, že zdieľajú spoločné stanoviská k problematike životného prostredia a zmeny klímy a sú pripravení spoločne ich obhajovať na európskej úrovni.
Hostiteľ stretnutia, šéf slovenského envirorezortu Peter Žiga uistil, že s partnermi podporujú boj proti klimatickej zmene i úsilie zlepšiť životné prostredie v oblasti odpadov a čistoty ovzdušia. „Súčasne musíme brať ohľad na aktuálnu ekonomickú situáciu našich krajín, aby sa príliš radikálne zmeny neodrazili negatívne,“ vyhlásil.
Predmetom zasadnutia Európskej rady 23. a 24. októbra má byť vytýčenie cieľov Európskej únie do roku 2030. V klimaticko-energetickom balíčku je okrem iného navrhnuté 40-percentné zníženie emisií skleníkových plynov, 27-percentný nárast podielu obnoviteľných zdrojov a 25-percentné zvýšenie energetickej efektívnosti.
Krajiny V4, Rumunska a Bulharska sa budú snažiť, aby sa záväzným stal iba cieľ týkajúci sa emisií skleníkových plynov. „Ostatné ciele by mali byť skôr indikatívne ako záväzné,“ vysvetlil Žiga.
Slovensko a jeho susedia sa v tejto súvislosti obávajú negatívnych dopadov na ich hospodárstva a ekonomiku. „Klimatické politiky by mali byť politikami rozvojovými, a nie úspornými,“ uviedol štátny tajomník poľského envirorezortu Marcin Korolec. Dohodu dosiahnutú na úrovni V4+2 považuje za dobrý príspevok k tomu, aby na nadchádzajúcom summite bol dosiahnutý kompromis.
Žiga nechcel pre médiá spresniť, ako konkrétne by mal byť nastavený cieľ znižovania emisií skleníkových plynov. Je to podľa neho otázka zhody šéfov vlád a prezidentov členských krajín. V stanovisku však konštatujú, že cieľ musí byť nastavený realisticky a musí byť dosiahnutý technologicky neutrálnym prístupom.
Fotogaléria zo stretnutia ministrov
Rozhodnutie na summite v Bruseli by malo z pohľadu krajín V4, Bulharska a Rumunska priniesť jasné pravidlá pre férové rozdelenie úsilia na základe individuálnych podmienok jednotlivých členských krajín. Očakávajú tiež, že budú existovať podporné finančné mechanizmy a princíp solidarity medzi jednotlivými členskými štátmi. Žiga uviedol, že Slovensku stále chýba analýza dopadov, ktoré tieto opatrenia prinesú zo strany Európskej komisie. Slovensko má podľa neho interné prepočty, bližšie ich však nespresnil.
Na programe bruselského summitu budú aj legislatívne balíčky týkajúce sa odpadov a ovzdušia. V prípade odpadov sa krajiny V4, Bulharska a Rumunska zhodli na tom, že navrhované recyklačné ciele pre rôzne typy odpadov sú príliš ambiciózne, bez dostatočnej analýzy nákladov a prínosov. Podporujú preto dlhší časový rámec na ich dosiahnutie.
Čo sa týka legislatívneho balíčka k ovzdušiu panuje dohoda o potrebe mať legislatívu, ktorá zaistí ďalšie zníženie znečistenia ovzdušia. Navrhovanú mieru vybraných znečisťujúcich látok však krajiny vyšehradského priestoru považujú za príliš ambicióznu.
Domnievajú sa, že uplatnenie takýchto cieľov by bolo príliš ekonomicky náročné v ich regionálnych podmienkach. Chcú preto spolu presadzovať zavedenie prijateľnejšej úrovne záväzkov do roku 2030, ktoré budú lepšie odrážať emisné projekcie jednotlivých krajín.