Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súčasné nastavenie slovenskej integračnej politiky povzbudzuje verejnosť na to, aby migrantov nevnímala ako potenciálnych spoluobčanov, ale ako cudzincov.
Autor TASR
Bratislava 10. decembra (TASR) – Hoci majú migranti na Slovensku v niektorých oblastiach o niečo väčšiu podporu, existujúca integračná politika na ich začleňovanie do spoločnosti je mierne nepriaznivá a prichádzajúci občania tretích krajín čelia stále mnohým prekážkam. Vo svojom hodnotení to konštatuje najväčšia štúdia o začleňovaní cudzincov na svete MIPEX, ktorá porovnáva integračné politiky v 52 krajinách.
"Slovenský prístup k integrácii označuje MIPEX za 'rovnosť na papieri'. Rovnako ako vo väčšine krajín strednej a východnej Európy majú migranti na Slovensku zaručené iba základné práva a bezpečnosť, nie však rovnaké príležitosti," uvádza Zuzana Bargerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK).
Slovensko musí podľa MIPEX stále intenzívne investovať do politík v oblasti rovností príležitostí v praxi, pretože jeho politiky zostávajú pod priemerom hodnotených krajín. Poukazuje pritom na fakt, že hoci sa skóre Slovenskej republiky v prieskume politík integrácie zlepšilo od roku 2014 do roku 2019 o dva body, na 100-bodovej škále dosiahlo 39 bodov. Priemer krajín pritom dosahuje 50 bodov.
Súčasné nastavenie slovenskej integračnej politiky povzbudzuje verejnosť na to, aby migrantov nevnímala ako potenciálnych spoluobčanov, ale ako cudzincov. V medzinárodnom porovnaní sa pritom v prvej desiatke najlepšie umiestnených krajín s nimi zaobchádza ako s rovnými, so susedmi a potenciálnymi občanmi. Reštriktívne politiky ako na Slovensku pritom posilňujú strach a odstup medzi sociálnymi krajinami, väčšina ľudí preto považuje migrantov za hrozbu.
MIPEX podotýka, že migranti na Slovensku čelia množstvu bariér vo viacerých oblastiach, najmä na trhu práce, vo vzdelávaní, pri ich politickej participácii, ako aj v prístupe k štátnemu občianstvu. V rámci mobility na trhu práce sa Slovensko nachádza na poslednom mieste spomedzi všetkých hodnotených krajín, občania tretích krajín dostávajú iba malú alebo žiadnu cielenú podporu. Takmer na chvoste hodnotených krajín sa nachádza aj v oblasti vzdelávania či politickej participácie. Prekážkam čelia migranti aj v oblasti zdravia, bránia im v úplnom a neobmedzenom prístupe k zdravotnej starostlivosti. Hoci je diskriminácia z národnostných, náboženských a etnických či rasových dôvodov zakázaná, na zabezpečení implementácie pravidiel rovnosti v praxi je ešte veľa práce.
Slovensko sa na porovnaní integračných politík začalo podieľať po roku 2007. Štúdiu realizujú Centrum pre medzinárodné otázky v Barcelone (CIDOB) a bruselský think-tank Migration Policy Group (MPG), na Slovensku je ich partnerom CVEK (Centrum pre výskum etnicity a kultúry), ktoré prevzalo štafetu od Inštitútu pre verejné otázky.
"Slovenský prístup k integrácii označuje MIPEX za 'rovnosť na papieri'. Rovnako ako vo väčšine krajín strednej a východnej Európy majú migranti na Slovensku zaručené iba základné práva a bezpečnosť, nie však rovnaké príležitosti," uvádza Zuzana Bargerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK).
Slovensko musí podľa MIPEX stále intenzívne investovať do politík v oblasti rovností príležitostí v praxi, pretože jeho politiky zostávajú pod priemerom hodnotených krajín. Poukazuje pritom na fakt, že hoci sa skóre Slovenskej republiky v prieskume politík integrácie zlepšilo od roku 2014 do roku 2019 o dva body, na 100-bodovej škále dosiahlo 39 bodov. Priemer krajín pritom dosahuje 50 bodov.
Súčasné nastavenie slovenskej integračnej politiky povzbudzuje verejnosť na to, aby migrantov nevnímala ako potenciálnych spoluobčanov, ale ako cudzincov. V medzinárodnom porovnaní sa pritom v prvej desiatke najlepšie umiestnených krajín s nimi zaobchádza ako s rovnými, so susedmi a potenciálnymi občanmi. Reštriktívne politiky ako na Slovensku pritom posilňujú strach a odstup medzi sociálnymi krajinami, väčšina ľudí preto považuje migrantov za hrozbu.
MIPEX podotýka, že migranti na Slovensku čelia množstvu bariér vo viacerých oblastiach, najmä na trhu práce, vo vzdelávaní, pri ich politickej participácii, ako aj v prístupe k štátnemu občianstvu. V rámci mobility na trhu práce sa Slovensko nachádza na poslednom mieste spomedzi všetkých hodnotených krajín, občania tretích krajín dostávajú iba malú alebo žiadnu cielenú podporu. Takmer na chvoste hodnotených krajín sa nachádza aj v oblasti vzdelávania či politickej participácie. Prekážkam čelia migranti aj v oblasti zdravia, bránia im v úplnom a neobmedzenom prístupe k zdravotnej starostlivosti. Hoci je diskriminácia z národnostných, náboženských a etnických či rasových dôvodov zakázaná, na zabezpečení implementácie pravidiel rovnosti v praxi je ešte veľa práce.
Slovensko sa na porovnaní integračných politík začalo podieľať po roku 2007. Štúdiu realizujú Centrum pre medzinárodné otázky v Barcelone (CIDOB) a bruselský think-tank Migration Policy Group (MPG), na Slovensku je ich partnerom CVEK (Centrum pre výskum etnicity a kultúry), ktoré prevzalo štafetu od Inštitútu pre verejné otázky.
