Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 27. december 2024Meniny má Filoména
< sekcia Slovensko

Miroslav Lajčák, popredný slovenský diplomat, má 60 rokov

Na archívnej snímke Miroslav Lajčák. Foto: TASR/AP

Miroslav Lajčák sa narodil 20. marca 1963 v Poprade. Je absolventom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov a Právnickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.

Poprad/Bratislava 20. marca (TASR) - Celý doterajší profesionálny život strávil Miroslav Lajčák na rôznych diplomatických pozíciách, v ktorých zastupoval nielen Slovenskú republiku, ale aj Organizáciu Spojených národov (OSN) či Európsku úniu (EÚ). Pôsobil ako veľvyslanec v Rusku, Japonsku a v Juhoslovanskej zväzovej republike, Albánsku a Macedónsku. Bol ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a predsedal 72. Valnému zhromaždeniu OSN.

V pondelok 20. marca bude mať súčasný osobitný zástupca EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky západného Balkánu 60 rokov.

Miroslav Lajčák sa narodil 20. marca 1963 v Poprade. Je absolventom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov a Právnickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Absolvoval aj študijný pobyt v Európskom centre pre bezpečnostné štúdie Georga C. Marshalla v nemeckom Garmisch-Partenkirchene.

Profesionálnu kariéru začal v roku 1988 na Ministerstve zahraničných vecí Československej socialistickej republiky (ČSSR). Diplomatickú kariéru odštartoval v Rusku na veľvyslanectve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a neskôr na veľvyslanectve SR v Moskve (1991 - 1993). Po návrate na Slovensko sa aktívne podieľal na vytváraní slovenskej diplomatickej služby ako riaditeľ kancelárie ministra zahraničných vecí a v roku 1994 ako vedúci kancelárie predsedu vlády.

Ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Japonsku pôsobil v rokoch 1994 - 1998. Po návrate sa stal riaditeľom kancelárie ministra zahraničných vecí a súčasne v rokoch 1999 - 2001 bol výkonným asistentom osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Balkán.

Od roku 2001 do roku 2005 bol v Belehrade veľvyslancom SR v Juhoslovanskej zväzovej republike, Albánsku a Macedónsku. V rokoch 2005 - 2007 pôsobil ako generálny riaditeľ pre politické záležitosti na ministerstve zahraničných vecí. V roku 2005 bol vedúcim organizačného tímu pre prípravu samitu Bush - Putin v Bratislave.

V roku 2006 sa stal osobitným vyslancom vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu pre organizáciu referenda v Čiernej Hore. Od júla 2007 pôsobil ako vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a ako zvláštny predstaviteľ EÚ v Bosne a Hercegovine. Ako nominant Smeru-SD bol v rokoch 2009 - 2010 ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Diplomata s medzinárodnými skúsenosťami vymenovala v decembri 2010 vtedajšia šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová za výkonného riaditeľa diplomatických zborov pre Rusko, Východné partnerstvo a západný Balkán. Od roku 2011 bol generálnym riaditeľom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pre Európu a strednú Áziu.

Na domácu diplomatickú a politickú pôdu sa vrátil v apríli 2012 a do marca 2016 zastával v druhej vláde Roberta Fica funkciu podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí. Po parlamentných voľbách v marci 2016, v ktorých zvíťazila strana Smer-SD, sa Miroslav Lajčák po tretí raz stal ministrom zahraničných vecí.

V máji 2017 ho Valné zhromaždenie OSN zvolilo za predsedu svojho 72. zasadnutia, ktoré trvalo od septembra 2017 do septembra 2018. Tento mandát vykonával popri funkcii ministra zahraničných vecí.

Od januára do decembra 2019 pôsobil na čele Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) ako jej úradujúci predseda. V súčasnosti je osobitným zástupcom EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky západného Balkánu.

Miroslav Lajčák je nositeľom Radu juhoslovanskej hviezdy prvého stupňa (2005), Čestného radu Moldavskej republiky (2014), Radu čiernohorskej veľkej hviezdy (2016), Kráľovského radu Polárnej hviezdy od švédskeho kráľa Carla XVI. Gustafa (2020) a Radu Hviezdy Rumunska (2020).

Má čestné doktoráty z Národnej vysokej školy politických štúdií a verejnej správy v Bukurešti (2018), Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (2018), Univerzity v Mostare (2019), Univerzity Čiernej Hory (2019) a Univerzity národného a svetového hospodárstva v Sofii (2019).





Zdroj: www.mzv.sk