Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na otázku TASR, či nie je vhodné určiť termín pre kandidátske štáty, Mišík odpovedal, že stavať nejaké dátumy sa automaticky spája s očakávaním, že k uvedenému dátumu sa aj niečo udeje.
Autor TASR
Brusel 19. septembra (TASR) - Rozširovane EÚ sa dostalo medzi vysoké priority rokovaní európskych diplomatov. Uviedol to v utorok štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Mišík na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
Mišík pripomenul, že utorňajšie rokovania nadviazali na nedávne vyhlásenie predsedu Európskej rady Charlesa Michela o tom, že do roku 2030 by do Únie mali pribudnúť noví členovia, ako aj na minulotýždňový prejav predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej, ktorá rovnako podporila rozširovanie eurobloku.
"Táto téma je vysoko v rebríčku priorít EÚ a ide o to, že sa musia pripraviť nielen kandidátske krajiny, ale aj samotná Únia. Na rozšírenie, prípadne na veľké rozšírenie. Musíme preskúmať, aké dopady by to malo na jednotný trh, kohéznu a spoločnú poľnohospodársku politiku či rozpočet," opísal situáciu.
Dodal, že Únia sa zároveň s tým musí venovať otázkam inštitucionálnym, teda či zostane rovnaký počet eurokomisárov, či sa zachová súčasná podoba rozhodovania alebo sa nájde nejaký nový model.
"Slovensko dlhodobo podporuje rozširovanie Únie, môže to byť výhra pre obe strany, pre kandidátov aj pre Úniu samotnú. Ale musíme sa na to pripraviť. Paralelne by mali prebiehať príprava kandidátskych krajín na vstup a aj príprava Únie na rozšírenie. Ak to nezvládneme, teda ak budú kandidáti pripravení a Únia nie, tak stratí svoju dôveryhodnosť," vysvetlil.
S tým je spojený aj geopolitický a bezpečnostný vývoj vo svete, aj preto si aj Únia podľa neho musí urobiť svoju domácu úlohu.
Na otázku TASR, či nie je vhodné určiť termín pre kandidátske štáty, Mišík odpovedal, že stavať nejaké dátumy sa automaticky spája s očakávaním, že k uvedenému dátumu sa aj niečo udeje. "Na druhej strane potvrdenie termínu je potvrdením serióznosti úmyslu. Treba nájsť tú správnu rovnováhu medzi určením termínu a potrebou splnenia tých očakávaní, tak zo strany EÚ ako aj štátov, ktoré sa usilujú o vstup," odkázal.
Mišík zároveň potvrdil postrehy viacerých európskych diplomatov, že najviac dynamiky a dôrazu na proces rozširovania dnes kladie Ukrajina, nie západobalkánske štáty. Dodal, že v tomto duchu v Bruseli vystúpila aj podpredsedníčka ukrajinskej vlády Olha Stefanišynová.
"V podmienkach vojny sa usilujú realizovať neľahké reformy na boji proti korupcii či deoligarchizácii krajiny, ako aj inštitucionálne reformy. Ukrajina je motivovaná, potrebuje motivovať svojich ľudí, že majú perspektívu, že je svetlo na konci tunela. Je tiež pravda, že západobalkánske krajiny signalizujú určitú únavu, ale aj oni vidia diskusie o rozširovaní ako veľkú príležitosť," povedal.
Dôvodom tejto únavy je aj EÚ, ktorej členským štátom veľmi dlho trvalo kým splnili svoje záväzky a otvorili prístupový proces s Albánskom a Severným Macedónskom.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Mišík pripomenul, že utorňajšie rokovania nadviazali na nedávne vyhlásenie predsedu Európskej rady Charlesa Michela o tom, že do roku 2030 by do Únie mali pribudnúť noví členovia, ako aj na minulotýždňový prejav predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej, ktorá rovnako podporila rozširovanie eurobloku.
"Táto téma je vysoko v rebríčku priorít EÚ a ide o to, že sa musia pripraviť nielen kandidátske krajiny, ale aj samotná Únia. Na rozšírenie, prípadne na veľké rozšírenie. Musíme preskúmať, aké dopady by to malo na jednotný trh, kohéznu a spoločnú poľnohospodársku politiku či rozpočet," opísal situáciu.
Dodal, že Únia sa zároveň s tým musí venovať otázkam inštitucionálnym, teda či zostane rovnaký počet eurokomisárov, či sa zachová súčasná podoba rozhodovania alebo sa nájde nejaký nový model.
"Slovensko dlhodobo podporuje rozširovanie Únie, môže to byť výhra pre obe strany, pre kandidátov aj pre Úniu samotnú. Ale musíme sa na to pripraviť. Paralelne by mali prebiehať príprava kandidátskych krajín na vstup a aj príprava Únie na rozšírenie. Ak to nezvládneme, teda ak budú kandidáti pripravení a Únia nie, tak stratí svoju dôveryhodnosť," vysvetlil.
S tým je spojený aj geopolitický a bezpečnostný vývoj vo svete, aj preto si aj Únia podľa neho musí urobiť svoju domácu úlohu.
Na otázku TASR, či nie je vhodné určiť termín pre kandidátske štáty, Mišík odpovedal, že stavať nejaké dátumy sa automaticky spája s očakávaním, že k uvedenému dátumu sa aj niečo udeje. "Na druhej strane potvrdenie termínu je potvrdením serióznosti úmyslu. Treba nájsť tú správnu rovnováhu medzi určením termínu a potrebou splnenia tých očakávaní, tak zo strany EÚ ako aj štátov, ktoré sa usilujú o vstup," odkázal.
Mišík zároveň potvrdil postrehy viacerých európskych diplomatov, že najviac dynamiky a dôrazu na proces rozširovania dnes kladie Ukrajina, nie západobalkánske štáty. Dodal, že v tomto duchu v Bruseli vystúpila aj podpredsedníčka ukrajinskej vlády Olha Stefanišynová.
"V podmienkach vojny sa usilujú realizovať neľahké reformy na boji proti korupcii či deoligarchizácii krajiny, ako aj inštitucionálne reformy. Ukrajina je motivovaná, potrebuje motivovať svojich ľudí, že majú perspektívu, že je svetlo na konci tunela. Je tiež pravda, že západobalkánske krajiny signalizujú určitú únavu, ale aj oni vidia diskusie o rozširovaní ako veľkú príležitosť," povedal.
Dôvodom tejto únavy je aj EÚ, ktorej členským štátom veľmi dlho trvalo kým splnili svoje záväzky a otvorili prístupový proces s Albánskom a Severným Macedónskom.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
