Bratislava 5. novembra (TASR) – Smerovanie mesta Bratislavy a jej rozvoj ukazuje, že model prijatý na začiatku 90. rokov minulého storočia je už prežitý. Vynakladanie verejných prostriedkov v hlavnom meste je neefektívne a nezodpovedá svetovému a európskemu trendu. Náklady na správu veci verejných sú príliš vysoké. V utorok to vyhlásil predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík, ktorý predstavil výsledky analytického materiálu s názvom "Ako ďalej s reformou samosprávy v Bratislave?".

Materiál má podľa šéfa NKÚ vyvolať diskusiu vo vzťahu k mestu Bratislava, ale aj vo vzťahu k reforme verejnej správy. "Chceli sme na meste Bratislava poukázať, že model je prežitý. Náklady na správu veci verejných sa ukazujú príliš vysoké. Môžeme konštatovať, že ide o značne neefektívny model a neefektívne využívanie verejných prostriedkov," priblížil Mitrík. Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta si podľa jeho slov zaslúži oveľa väčšiu pozornosť, ako mu bola doteraz venovaná.

NKÚ vo svojej analýze informuje, že kľúčovými výzvami Bratislavy vo vzťahu k mladým rodinám sú najmä slabá podpora bývania a nedostatočná kapacita v materských školách. V oblasti bývania nemá hlavné mesto podľa úradu ešte stále splnený cieľ výstavby nájomných bytov pre nájomcov z reštituovaných domov. „V materských školách sa zvyšuje tlak na kapacitné možnosti, ktorý bude v blízkom horizonte narastať a následne sa prenesie aj na základné školy. Pri získavaní zdrojov na riešenie týchto výziev z európskych štrukturálnych a investičných fondov má Bratislava v rámci SR znevýhodnené postavenie," upozornil NKÚ. Ako tvrdí, dodatočný zdrojový potenciál možno vytvoriť aj reformou miestnych daní.

Bratislavčan je podľa analýzy úradu považovaný za obyvateľa mesta aj mestskej časti, avšak v niektorých prípadoch nevie priamo ovplyvňovať dianie v susednej mestskej časti, aj keď sa ho priamo týka. V kľúčovej téme územného a udržateľného rozvoja mesta vzniká kompetenčný konflikt medzi hlavným mestom a mestskými časťami hlavne v prípade územného a stavebného konania. "Preto odporúčame dôkladne zanalyzovať rozsah a rozdelenie kompetencií, ktoré majú mať mestské časti a mesto," uviedol NKÚ.

Ten odporúča zvážiť aj vhodnejšie nastavenie financovania, počtu mestských častí, ale aj legislatívne ukotvenie osobitného postavenia Bratislavy ako hlavného mesta. Radí taktiež prehodnotiť súčasný model prerozdeľovania daní z príjmov poukazovaných miestnej územnej samospráve. Pri súčasnom nastavení financovania samosprávy v Bratislave nie sú podľa NKÚ k dispozícii potrebné finančné zdroje na výrazné zvýšenie bytov vo vlastníctve samosprávy.

Riaditeľ bratislavského magistrátu Ctibor Košťál uviedol, že v analytickom materiáli sú viaceré dôležité výstupy, ktoré ukazujú na to, že Bratislava potrebuje z hľadiska dofinancovania jednotlivých služieb výraznejšiu injekciu. Potrebuje tiež zmeniť systém prerozdeľovania jednotlivých daňových výnosov. "Ukazuje sa, že ak sa má Bratislava rozvíjať do modernej metropoly, tak potrebuje do svojho rozvoja zahrnúť nielen mestské časti, ale aj okolité obce. Aby sme sa nebavili o Bratislave len ako o meste, ale ako o metropolitnej oblasti, z ktorej čerpá veľké množstvo obyvateľov," podotkol.