Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Korene závodu siahajú až do roku 1907, keď francúzski bratia Tiberghienovci založili na Slovensku továreň Tiberghien Fils.
Autor TASR
Bratislava 8. júla (TASR) - Ministerstvo kultúry (MK) SR rozhodlo o vyhlásení budovy v areáli bývalého závodu Merina za národnú kultúrnu pamiatku. Ide o budovu bývalej turbogenerátorovne z roku 1931. TASR o tom informovala Adriána Čahojová z referátu komunikácie a protokolu rezortu kultúry.
Rezort kultúry rozhodol vo veci odvolania vlastníkov voči rozhodnutiu Pamiatkového úradu SR, ktorý vyhlásil viaceré objekty areálu Merina za národnú kultúrnu pamiatku. V rámci správneho konania MK SR vykonalo v areáli vlastnú miestnu obhliadku a ústne pojednávanie. Areál Meriny navštívila v apríli osobne aj ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO).
"Po dôslednom zhodnotení aktuálneho stavu areálu Merina ministerstvo kultúry dospelo k záveru, že v prevažnej väčšine budov areálu došlo k zániku pamiatkových hodnôt v dôsledku dlhodobého chátrania jednotlivých objektov. Pamiatkové hodnoty zanikli natoľko, že viaceré objekty v areáli nebolo možné vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku v takom rozsahu ako vo svojom rozhodnutí navrhoval Pamiatkový úrad SR," uviedli z rezortu kultúry. Po obhliadke a analýze stavu jednotlivých budov sa ministerstvo kultúry napokon rozhodlo funkcionalistickú budovu takzvanej turbogenerátorovne označiť za vhodnú na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku vzhľadom na to, že ide o mladšiu budovu, je v dobrom stavebno-technickom stave a má potenciál na neskoršie využitie. Na svoju dobu vzniku je aj architektonicky vyspelá.
Turbogenerátorovňa bola vybudovaná v druhej etape výstavby továrne. Je projektom významného funkcionalistického architekta Františka E. Bednárika, podpísaného tiež pod hvezdárňou na Skalnatom plese. "V danej dobe ide o mimoriadny architektonický vklad v podobe čistého funkcionalizmu zvýrazneného vertikálnym členením fasády, ako aj zaujímavou rámovou nosnou konštrukciou zo železobetónu," doplnil rezort kultúry.
Korene závodu Merina siahajú až do roku 1907, keď francúzski bratia Tiberghienovci založili na Slovensku továreň Tiberghien Fils. Jej znárodnením v roku 1949 vznikol národný podnik Merina a vlnárske závody Trenčín. V roku 1993 bol štátny podnik Merina sprivatizovaný, v roku 2009 bola výroba v Merine definitívne ukončená a odvtedy sú jej výrobné haly prázdne. Továreň fungovala 102 rokov. V časoch svojho najväčšieho rozkvetu zamestnávala tisícky ľudí a exportovala látky do mnohých krajín sveta.
Rezort kultúry rozhodol vo veci odvolania vlastníkov voči rozhodnutiu Pamiatkového úradu SR, ktorý vyhlásil viaceré objekty areálu Merina za národnú kultúrnu pamiatku. V rámci správneho konania MK SR vykonalo v areáli vlastnú miestnu obhliadku a ústne pojednávanie. Areál Meriny navštívila v apríli osobne aj ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO).
"Po dôslednom zhodnotení aktuálneho stavu areálu Merina ministerstvo kultúry dospelo k záveru, že v prevažnej väčšine budov areálu došlo k zániku pamiatkových hodnôt v dôsledku dlhodobého chátrania jednotlivých objektov. Pamiatkové hodnoty zanikli natoľko, že viaceré objekty v areáli nebolo možné vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku v takom rozsahu ako vo svojom rozhodnutí navrhoval Pamiatkový úrad SR," uviedli z rezortu kultúry. Po obhliadke a analýze stavu jednotlivých budov sa ministerstvo kultúry napokon rozhodlo funkcionalistickú budovu takzvanej turbogenerátorovne označiť za vhodnú na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku vzhľadom na to, že ide o mladšiu budovu, je v dobrom stavebno-technickom stave a má potenciál na neskoršie využitie. Na svoju dobu vzniku je aj architektonicky vyspelá.
Turbogenerátorovňa bola vybudovaná v druhej etape výstavby továrne. Je projektom významného funkcionalistického architekta Františka E. Bednárika, podpísaného tiež pod hvezdárňou na Skalnatom plese. "V danej dobe ide o mimoriadny architektonický vklad v podobe čistého funkcionalizmu zvýrazneného vertikálnym členením fasády, ako aj zaujímavou rámovou nosnou konštrukciou zo železobetónu," doplnil rezort kultúry.
Korene závodu Merina siahajú až do roku 1907, keď francúzski bratia Tiberghienovci založili na Slovensku továreň Tiberghien Fils. Jej znárodnením v roku 1949 vznikol národný podnik Merina a vlnárske závody Trenčín. V roku 1993 bol štátny podnik Merina sprivatizovaný, v roku 2009 bola výroba v Merine definitívne ukončená a odvtedy sú jej výrobné haly prázdne. Továreň fungovala 102 rokov. V časoch svojho najväčšieho rozkvetu zamestnávala tisícky ľudí a exportovala látky do mnohých krajín sveta.
