Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Úvodná diskusia ministrov sa týkala legislatívneho balíka Európskej komisie (EK), ktorý má EÚ zaistiť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a zníženie emisií CO2 o 55 percent do roku 2030.
Autor TASR
Brusel/Luxemburg 6. októbra (TASR) - Členské krajiny EÚ sa zhodujú v tom, že treba razantne plniť opatrenia legislatívneho balíka "Fitfor55", ale aj na tom, že nemožno vykonávať ochranu životného prostredia proti záujmom obyvateľov. Pre TASR to uviedol štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Michal Kiča po stredajšom zasadnutí Rady EÚ pre životné prostredie v Luxemburgu.
Úvodná diskusia ministrov sa týkala legislatívneho balíka Európskej komisie (EK), ktorý má EÚ zaistiť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a zníženie emisií CO2 o 55 percent do roku 2030. Jednotlivé krajiny predstavili svoje pozície, avšak nie všetky z nich, vrátane Slovenska, majú vypracované definitívne pozície k častiam bezprecedentného legislatívneho balíka, ktorý môže mať dopad na jednotlivé sektory hospodárstva. Aj preto si členské krajiny vyžiadali ďalší čas. Zhodli sa na tom, že je nevyhnutné dodržať stanovené ciele, ale vzhľadom na citlivé sektory ekonomiky potrebujú podrobnejšie informácie, aby si urobili vlastné analýzy dopadov nových zákonov na sektory hospodárstva.
"Urobí tak aj Slovensko. Pomerne citlivo vnímame snahu o rozšírenie obchodovania s emisnými kvótami o sektor budov a sektor dopravy. Tu musíme starostlivo zvážiť možné dopady na hospodárstvo a na sociálne postavenie obyvateľov," povedal Kiča. V tejto súvislosti privítal návrh eurokomisie vytvoriť kompenzácie cez klimatický sociálny fond. "Tu však nepoznáme parametre, akým spôsobom by mal fungovať a či skutočne pôjde o vybalansovanie na jednej strane záujmov životného prostredia a na strane druhej záujmov, ktoré sa snažia predísť prehlbovaniu energetickej chudoby."
Podľa Kiču sa všetky členské krajiny EÚ zhodujú na tom, že nemožno vykonávať ochranu životného prostredia proti záujmom obyvateľov. "Zaviazali sme sa vykonávať klimatické ciele, sme pripravení aj na razantné opatrenia, treba však vedieť starostlivo vyhodnotiť ich potenciálne dopady," uviedol.
Kiča upozornil, že je to len začiatok dlhodobých diskusií na úrovni ministrov na túto tému. A hoci slovinské predsedníctvo v Rade EÚ chce v nich intenzívne pokračovať a hľadať potrebný konsenzus, podľa štátneho tajomníka slovenského envirorezortu ide o "beh na dlhé trate" a potrvá najmenej pol druha až dva roky, kým sa členovia EÚ dohodnú na jednotnej pozícii a prispejú tak k finálnej podobe legislatívy.
Úvodná diskusia ministrov sa týkala legislatívneho balíka Európskej komisie (EK), ktorý má EÚ zaistiť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a zníženie emisií CO2 o 55 percent do roku 2030. Jednotlivé krajiny predstavili svoje pozície, avšak nie všetky z nich, vrátane Slovenska, majú vypracované definitívne pozície k častiam bezprecedentného legislatívneho balíka, ktorý môže mať dopad na jednotlivé sektory hospodárstva. Aj preto si členské krajiny vyžiadali ďalší čas. Zhodli sa na tom, že je nevyhnutné dodržať stanovené ciele, ale vzhľadom na citlivé sektory ekonomiky potrebujú podrobnejšie informácie, aby si urobili vlastné analýzy dopadov nových zákonov na sektory hospodárstva.
"Urobí tak aj Slovensko. Pomerne citlivo vnímame snahu o rozšírenie obchodovania s emisnými kvótami o sektor budov a sektor dopravy. Tu musíme starostlivo zvážiť možné dopady na hospodárstvo a na sociálne postavenie obyvateľov," povedal Kiča. V tejto súvislosti privítal návrh eurokomisie vytvoriť kompenzácie cez klimatický sociálny fond. "Tu však nepoznáme parametre, akým spôsobom by mal fungovať a či skutočne pôjde o vybalansovanie na jednej strane záujmov životného prostredia a na strane druhej záujmov, ktoré sa snažia predísť prehlbovaniu energetickej chudoby."
Podľa Kiču sa všetky členské krajiny EÚ zhodujú na tom, že nemožno vykonávať ochranu životného prostredia proti záujmom obyvateľov. "Zaviazali sme sa vykonávať klimatické ciele, sme pripravení aj na razantné opatrenia, treba však vedieť starostlivo vyhodnotiť ich potenciálne dopady," uviedol.
Kiča upozornil, že je to len začiatok dlhodobých diskusií na úrovni ministrov na túto tému. A hoci slovinské predsedníctvo v Rade EÚ chce v nich intenzívne pokračovať a hľadať potrebný konsenzus, podľa štátneho tajomníka slovenského envirorezortu ide o "beh na dlhé trate" a potrvá najmenej pol druha až dva roky, kým sa členovia EÚ dohodnú na jednotnej pozícii a prispejú tak k finálnej podobe legislatívy.
