Miroslav Kollár pripustil, že Rada RTVS nemala priebežnú informáciu ani o verejnom obstarávaní na nájom priestorov pre verejnoprávne médiá.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 12. mája (TASR) - Predseda Rady Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Miroslav Kollár je presvedčený, že aprílová výzva RTVS na predkladanie návrhov na nájom budovy či mediálneho komplexu pre verejnoprávne médiá neznamená, že by generálna riaditeľka rádiotelevízie Miloslava Zemková predávala výškovú budovu Slovenskej televízie.
"Nemyslím si, že tá verejná súťaž bolo vyhlásená ako ponuka na odpredaj. To by asi nebolo dosť dobre možné. Pokiaľ by išlo o ponuku na odpredaj, muselo by to prejsť radou kvôli splneniu zákonných náležitostí, vyhláseniu majetku za nepotrebný a podobne. Nemyslím si, že to je v tomto štádiu," reagoval Kollár 9. mája v mediálnom výbore parlamentu na otázku poslanca Jána Senka (Smer-SD) ohľadom budúcnosti budovy STV.
Zároveň pripustil, že Rada RTVS nemala priebežnú informáciu ani o verejnom obstarávaní na nájom priestorov pre verejnoprávne médiá. "Na druhej strane, je pravda, že to vyplýva z projektu pani generálnej riaditeľky a je to fakt, ktorý si uvedomujeme všetci, že aj jeden, aj druhý areál, tak ako sú dimenzované, jednoducho nie sú vhodné pre ďalšie fungovanie RTVS," povedal Kollár na margo súčasných budov STV a pyramídy Slovenského rozhlasu (SRo). "RTVS stoja oba areály na prevádzkových nákladoch cez šesť miliónov eur. To, že treba hľadať efektívnejšie, ekonomicky vhodnejšie riešenie, je fakt. To, že súťaž bola vyhlásená bez toho, že by sme o tom oficiálne vedeli, je druhý fakt. A tretí fakt je, že v tomto štádiu nebol porušený žiadny zákon," podčiarkol Kollár. Dodal, že na vyhlásenie súťaže súhlas rady RTVS potrebný nebol. "Ten je potrebný, keď bude niekto chcieť nejakým spôsobom nakladať s majetkom RTVS," vysvetlil.
RTVS totiž bez toho, že by vopred informovala Radu RTVS alebo ministerstvo kultúry, vypísala začiatkom apríla verejnú súťaž na nájom priestorov pre verejnoprávne médiá. Hovorca RTVS Richard Šümeghy 4. apríla v stanovisku pre médiá vysvetlil, že predmetná výzva sa týka vypracovania návrhu prenájmu budovy vo vybranej zóne. Nový priestor mal podľa neho umožniť intenzívnejší kontakt a spoluprácu medzi organizačnými zložkami verejnoprávneho média. "Neviem, čo to má znamenať, pretože si myslím, že ak je nejaká úvaha znížiť vysoké prevádzkové náklady súvisiace s využívaním, respektíve skôr nevyužívaním tých dvoch veľkých budov, tak podľa mňa sa to asi ťažko dá urobiť bez nejakého konsenzu medzi RTVS a vládou - ministerstvom kultúry v tomto prípade," reagoval vtedy pre TASR zaskočený minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD).
Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) dnes zverejnil predbežné oznámenie o verejnom obstarávaní techniky v odhadovanej hodnote 33,1 milióna eur. Hlavným zámerom verejnoprávneho média je obnova hardvéru so softvérom a jeho príprava na úplnú digitalizáciu výroby.
Súčasťou verejnej súťaže by malo byť aj doplnenie, modernizácia a zjednocovanie počítačov, serverov a úložných dátových priestorov verejnoprávneho rozhlasu a televízie.Spôsob financovania zákazky sa vo vestníku nespresňuje, tieto peniaze však nebudú z eurofondov. Suma 33,1 milióna eur, čo je takmer 1 miliarda niekdajších slovenských korún, predstavuje zhruba tretinu z ročného rozpočtu média, ktoré je financované hlavne z takzvaných koncesionárskych poplatkov.
V prípade, že sa nájde obstrávateľ, RTVS s ním plánuje uzavrieť rámcovú zmluvu na štyri roky. Keďže ide o rámcový dokument, jeho plnenie bude závisieť aj od toho, či na to telerozhlas bude mať peniazeHoci RTVS zverejnila výzvu, ktorej cieľom je nájsť nové priestory na prenajatie, zároveň v apríli vydala predbežné oznámenie o verejnom obstarávaní na modernizáciu technológií v budovách, z ktorých sa chce časom sťahovať. Malo by ísť o dve štúdiá a HD trakt, hodnota zákazky by mala byť takmer päť miliónov eur. "To je investícia, ktorá bola naplánovaná už v roku 2011," upozornil Kollár s tým, že bola zahrnutá v informácii o návrhu rozpočtu a poslanci výboru už túto informáciu k dispozícii majú. "Čiastočne sú tieto investície hradené zo zmluvy so štátom na rok 2011. Vzhľadom na to, že termín verejného obstarávania je taký, aký je, tak sa nestihlo v roku 2011 a presunulo sa do roku 2012," vysvetlil Kollár.
Dodal, že rozumie aj otázkam, prečo chce RTVS rekonštruovať technológie v priestoroch, z ktorých sa chce sťahovať. "Poviem svoj osobný názor, aj keby verejná súťaž na nové priestorové riešenie prebehla v tom časovom horizonte, ako je naplánovaná, tak sa bavíme v teoretickej rovine o presťahovaní RTVS do nových priestorov v horizonte štyroch - piatich rokov," povedal Kollár, podľa ktorého si rádiotelevízia nemôže dovoliť najbližšie štyri roky neinvestovať do nových technológií.
"Na základe toho, čo bolo zverejnené, som reagoval, čiastočne som poznal aj vyjadrenie pána Kollára. Chcel som poznať jeho bližšiu odpoveď. Lebo všetko so všetkým súvisí a zrejme by tam mala byť nejaká koncepcia, na základe ktorej RTVS uvažuje o svojej budúcnosti," vysvetlil pre TASR Senko svoje otázky v rozprave na mediálnom výbore. "Čo bolo najpodstatnejšie, osobne si myslím, že o takýchto zásadných veciach musí vedieť rada, pretože to je kompetentný orgán preto, aby ho vedenie RTVS informovalo o takýchto zásadných rozhodnutiach," dodal Senko.
"Nemyslím si, že tá verejná súťaž bolo vyhlásená ako ponuka na odpredaj. To by asi nebolo dosť dobre možné. Pokiaľ by išlo o ponuku na odpredaj, muselo by to prejsť radou kvôli splneniu zákonných náležitostí, vyhláseniu majetku za nepotrebný a podobne. Nemyslím si, že to je v tomto štádiu," reagoval Kollár 9. mája v mediálnom výbore parlamentu na otázku poslanca Jána Senka (Smer-SD) ohľadom budúcnosti budovy STV.
Zároveň pripustil, že Rada RTVS nemala priebežnú informáciu ani o verejnom obstarávaní na nájom priestorov pre verejnoprávne médiá. "Na druhej strane, je pravda, že to vyplýva z projektu pani generálnej riaditeľky a je to fakt, ktorý si uvedomujeme všetci, že aj jeden, aj druhý areál, tak ako sú dimenzované, jednoducho nie sú vhodné pre ďalšie fungovanie RTVS," povedal Kollár na margo súčasných budov STV a pyramídy Slovenského rozhlasu (SRo). "RTVS stoja oba areály na prevádzkových nákladoch cez šesť miliónov eur. To, že treba hľadať efektívnejšie, ekonomicky vhodnejšie riešenie, je fakt. To, že súťaž bola vyhlásená bez toho, že by sme o tom oficiálne vedeli, je druhý fakt. A tretí fakt je, že v tomto štádiu nebol porušený žiadny zákon," podčiarkol Kollár. Dodal, že na vyhlásenie súťaže súhlas rady RTVS potrebný nebol. "Ten je potrebný, keď bude niekto chcieť nejakým spôsobom nakladať s majetkom RTVS," vysvetlil.
RTVS totiž bez toho, že by vopred informovala Radu RTVS alebo ministerstvo kultúry, vypísala začiatkom apríla verejnú súťaž na nájom priestorov pre verejnoprávne médiá. Hovorca RTVS Richard Šümeghy 4. apríla v stanovisku pre médiá vysvetlil, že predmetná výzva sa týka vypracovania návrhu prenájmu budovy vo vybranej zóne. Nový priestor mal podľa neho umožniť intenzívnejší kontakt a spoluprácu medzi organizačnými zložkami verejnoprávneho média. "Neviem, čo to má znamenať, pretože si myslím, že ak je nejaká úvaha znížiť vysoké prevádzkové náklady súvisiace s využívaním, respektíve skôr nevyužívaním tých dvoch veľkých budov, tak podľa mňa sa to asi ťažko dá urobiť bez nejakého konsenzu medzi RTVS a vládou - ministerstvom kultúry v tomto prípade," reagoval vtedy pre TASR zaskočený minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD).
RTVS plánuje nákup za viac ako 33 miliónov eur
Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) dnes zverejnil predbežné oznámenie o verejnom obstarávaní techniky v odhadovanej hodnote 33,1 milióna eur. Hlavným zámerom verejnoprávneho média je obnova hardvéru so softvérom a jeho príprava na úplnú digitalizáciu výroby.
Súčasťou verejnej súťaže by malo byť aj doplnenie, modernizácia a zjednocovanie počítačov, serverov a úložných dátových priestorov verejnoprávneho rozhlasu a televízie.Spôsob financovania zákazky sa vo vestníku nespresňuje, tieto peniaze však nebudú z eurofondov. Suma 33,1 milióna eur, čo je takmer 1 miliarda niekdajších slovenských korún, predstavuje zhruba tretinu z ročného rozpočtu média, ktoré je financované hlavne z takzvaných koncesionárskych poplatkov.
V prípade, že sa nájde obstrávateľ, RTVS s ním plánuje uzavrieť rámcovú zmluvu na štyri roky. Keďže ide o rámcový dokument, jeho plnenie bude závisieť aj od toho, či na to telerozhlas bude mať peniaze
Dodal, že rozumie aj otázkam, prečo chce RTVS rekonštruovať technológie v priestoroch, z ktorých sa chce sťahovať. "Poviem svoj osobný názor, aj keby verejná súťaž na nové priestorové riešenie prebehla v tom časovom horizonte, ako je naplánovaná, tak sa bavíme v teoretickej rovine o presťahovaní RTVS do nových priestorov v horizonte štyroch - piatich rokov," povedal Kollár, podľa ktorého si rádiotelevízia nemôže dovoliť najbližšie štyri roky neinvestovať do nových technológií.
"Na základe toho, čo bolo zverejnené, som reagoval, čiastočne som poznal aj vyjadrenie pána Kollára. Chcel som poznať jeho bližšiu odpoveď. Lebo všetko so všetkým súvisí a zrejme by tam mala byť nejaká koncepcia, na základe ktorej RTVS uvažuje o svojej budúcnosti," vysvetlil pre TASR Senko svoje otázky v rozprave na mediálnom výbore. "Čo bolo najpodstatnejšie, osobne si myslím, že o takýchto zásadných veciach musí vedieť rada, pretože to je kompetentný orgán preto, aby ho vedenie RTVS informovalo o takýchto zásadných rozhodnutiach," dodal Senko.