Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre TASR to uviedol bývalý prezident Michal Kováč.
Autor TASR
Bratislava 16. februára (TASR) - Prvý prezident novodobej Slovenskej republiky Michal Kováč sa nestotožňuje s rozhodnutím poslancov z piatich opozičných klubov pokúsiť sa v parlamente presadiť obžalobu aktuálnej hlavy štátu Ivana Gašparoviča pre úmyselné porušenie Ústavy SR. Povedal to pre TASR.
"Mne sa zdá, že je to nedôstojné pre takúto vec obžalovať prezidenta. Nechcem sa k tomu bližšie vyjadrovať, ale je to nevhodné," povedal. "To nie je vec na obžalobu prezidenta, čo je predmetom návrhu na mimoriadnej schôdzi," dodal Kováč. Širšie však dianie na prerušenej mimoriadnej schôdzi komentovať nechcel.
Rovnako sa zatiaľ nechcel vyjadrovať ani k budúcim prezidentským voľbám. Na otázku, či má nejaký tip na osobnosť, ktorá by v týchto voľbách mala kandidovať odpovedal stručne, že nemá.
Predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD) 14. februára otvoril mimoriadnu schôdzu parlamentu, na ktorej mali poslanci rozhodnúť o opozičnom návrhu na obžalobu prezidenta SR Ivana Gašparoviča za úmyselné porušenie Ústavy SR. Podľa opozície sa prezident previnil, keď nevymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Na rokovanie parlamentu bola pozvaná aj hlava štátu, rozhodla sa však neprísť, keďže na svoju účasť nevidí dôvod. Po odchode poslancov Smeru-SD, ktorí sa nechceli zúčastňovať na rokovaní o obžalobe hlavy štátu, sa opozícia zhodla, že schôdzu preruší a bude pokračovať 12. marca o 13.00.
Opoziční predstavitelia sa v návrhu na obžalobu usilujú dokázať, že Ivan Gašparovič úmyselne porušil ústavu keď nevymenoval parlamentom zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša na post generálneho prokurátora. Podľa opozície tým prezident prekročil svoje ústavné právomoci.
Najvyššieho ústavného činiteľa možno stíhať iba za úmyselné porušenie Ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby rozhoduje parlament trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva NR SR na Ústavný súd SR, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.
"Mne sa zdá, že je to nedôstojné pre takúto vec obžalovať prezidenta. Nechcem sa k tomu bližšie vyjadrovať, ale je to nevhodné," povedal. "To nie je vec na obžalobu prezidenta, čo je predmetom návrhu na mimoriadnej schôdzi," dodal Kováč. Širšie však dianie na prerušenej mimoriadnej schôdzi komentovať nechcel.
Rovnako sa zatiaľ nechcel vyjadrovať ani k budúcim prezidentským voľbám. Na otázku, či má nejaký tip na osobnosť, ktorá by v týchto voľbách mala kandidovať odpovedal stručne, že nemá.
Predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD) 14. februára otvoril mimoriadnu schôdzu parlamentu, na ktorej mali poslanci rozhodnúť o opozičnom návrhu na obžalobu prezidenta SR Ivana Gašparoviča za úmyselné porušenie Ústavy SR. Podľa opozície sa prezident previnil, keď nevymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Na rokovanie parlamentu bola pozvaná aj hlava štátu, rozhodla sa však neprísť, keďže na svoju účasť nevidí dôvod. Po odchode poslancov Smeru-SD, ktorí sa nechceli zúčastňovať na rokovaní o obžalobe hlavy štátu, sa opozícia zhodla, že schôdzu preruší a bude pokračovať 12. marca o 13.00.
Opoziční predstavitelia sa v návrhu na obžalobu usilujú dokázať, že Ivan Gašparovič úmyselne porušil ústavu keď nevymenoval parlamentom zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša na post generálneho prokurátora. Podľa opozície tým prezident prekročil svoje ústavné právomoci.
Najvyššieho ústavného činiteľa možno stíhať iba za úmyselné porušenie Ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby rozhoduje parlament trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva NR SR na Ústavný súd SR, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.
