Ministerstvo pripomína, že stavebno-technický stav pamiatkového fondu na Slovensku nie je dlhodobo uspokojivý.
Autor TASR
Bratislava 18. júna (TASR) - Pomôcť v obnove národných kultúrnych pamiatok na Slovensku by mal aj rozvoj tradičných stavebných remesiel. Naznačuje to Ministerstvo kultúry (MK) SR v Koncepcii stratégie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín Slovenskej republiky do roku 2030, momentálne predloženej v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Podľa rezortu by mal zámer prispieť nielen k navýšeniu počtu kvalifikovaných osôb, ktoré pomáhajú obnovovať pamiatkové objekty, ale tiež znížiť finančnú náročnosť takýchto procesov. "V dôsledku nedostatku kvalifikovaných stavebných remeselníkov je množstvo prác pri obnove pamiatok predpisovaných ako reštaurátorské, čo je zbytočne finančne náročné,“ spresnil rezort v materiáli.
Víziou ministerstva je preto sprístupniť databázy tradičných stavebných remeselníkov s referenciami pre oblasť obnovy pamiatok. Taktiež vytvoriť Centrum historického stavebného dedičstva, ktoré bude organizovať kurzy a vydávať certifikáty pre remeselníkov, budovať depozitár historických stavebných prvkov, experimentálne overovať technológie a zhromažďovať informácie z oblasti technológie obnovy.
V rámci opatrení na zvýšenie personálneho potenciálu rezort spomína i vznik nových remeselne zameraných sociálnych podnikov v menej rozvinutých okresoch, inkubátorov remeselne zameraných stavebných firiem. "Ako zdroj remeselníkov je možné využiť národný projekt Obnova torzálnej architektúry s pomocou nezamestnaných, prostredníctvom ktorého sú staticky stabilizované desiatky hradných ruín a ktorý súčasne generuje remeselníkov – najmä murárov a tesárov,“ naznačuje MK. Ministerstvo chce rozvíjať v spolupráci s rezortom školstva aj možnosť implementovať zameranie na tradičné stavebné remeslá do vzdelávania na stredných odborných školách a učilištiach.
Ministerstvo v dokumente pripomína, že stavebno-technický stav pamiatkového fondu na Slovensku nie je dlhodobo uspokojivý. "Podiel národných kultúrnych pamiatok v narušenom stave sa neustále udržiava na pomerne vysokej úrovni približne 20 percent, podiel NKP v dezolátnom stave je stále okolo piatich percent, treba však vziať do úvahy, že každoročne sa ruší ochrana NKP zväčša v dôsledku dezolátneho stavu, resp. fyzickému zániku," uviedol rezort kultúry.
Podľa rezortu by mal zámer prispieť nielen k navýšeniu počtu kvalifikovaných osôb, ktoré pomáhajú obnovovať pamiatkové objekty, ale tiež znížiť finančnú náročnosť takýchto procesov. "V dôsledku nedostatku kvalifikovaných stavebných remeselníkov je množstvo prác pri obnove pamiatok predpisovaných ako reštaurátorské, čo je zbytočne finančne náročné,“ spresnil rezort v materiáli.
Víziou ministerstva je preto sprístupniť databázy tradičných stavebných remeselníkov s referenciami pre oblasť obnovy pamiatok. Taktiež vytvoriť Centrum historického stavebného dedičstva, ktoré bude organizovať kurzy a vydávať certifikáty pre remeselníkov, budovať depozitár historických stavebných prvkov, experimentálne overovať technológie a zhromažďovať informácie z oblasti technológie obnovy.
V rámci opatrení na zvýšenie personálneho potenciálu rezort spomína i vznik nových remeselne zameraných sociálnych podnikov v menej rozvinutých okresoch, inkubátorov remeselne zameraných stavebných firiem. "Ako zdroj remeselníkov je možné využiť národný projekt Obnova torzálnej architektúry s pomocou nezamestnaných, prostredníctvom ktorého sú staticky stabilizované desiatky hradných ruín a ktorý súčasne generuje remeselníkov – najmä murárov a tesárov,“ naznačuje MK. Ministerstvo chce rozvíjať v spolupráci s rezortom školstva aj možnosť implementovať zameranie na tradičné stavebné remeslá do vzdelávania na stredných odborných školách a učilištiach.
Ministerstvo v dokumente pripomína, že stavebno-technický stav pamiatkového fondu na Slovensku nie je dlhodobo uspokojivý. "Podiel národných kultúrnych pamiatok v narušenom stave sa neustále udržiava na pomerne vysokej úrovni približne 20 percent, podiel NKP v dezolátnom stave je stále okolo piatich percent, treba však vziať do úvahy, že každoročne sa ruší ochrana NKP zväčša v dôsledku dezolátneho stavu, resp. fyzickému zániku," uviedol rezort kultúry.