Počas prezidentskej kampane sa do popredia dostali aj otázky rovnosti mužov a žien.
Autor TASR
Bratislava 1. apríla (TASR) - V prezidentských, parlamentných či komunálnych voľbách ovplyvňuje rozhodnutia mladých ľudí internet. TASR o tom informovala PR manažérka Rady mládeže Slovenska Nikola Tokárová s tým, že tieto informácie vyplývajú z ich prieskumu.
Prieskum ukázal, že 45 percent mladých ľudí politické informácie na sociálnych sieťach sleduje pravidelne a 51 percent občasne. Naopak, iba päť percent mladých tvrdí, že tento typ informácií na internete vôbec nesleduje. "Prezidentské voľby ukázali, že mladí chcú zmenu. Obaja prezidentskí kandidáti bojovali o ich priazeň aj na sociálnych sieťach. Kampaň bola veľmi intenzívna, vyvolávala vášnivé diskusie na internete," povedala Katarína Čavojská, výskumná pracovníčka Rady mládeže Slovenska.
Počas prezidentskej kampane sa do popredia dostali aj otázky rovnosti mužov a žien. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat sa ženy nezapájajú do verejného života tak ako muži. V sledovanom období 2005 až 2017 bola iba pätina z nich v parlamente. "Aj túto otázku mladí riešili v rámci rozhodovania, koho si zvoliť. Do veľkej miery však zavážil fakt, že túžia po zmene v spoločnosti, čo im vždy ponúkajú nové tváre v politike," doplnila Čavojská.
Katarína Batková z Rady mládeže Slovenska dodala, že mládež nekonzumuje čokoľvek, čo sa jej objaví na monitore počítača či displeji smartfónu. "Nastavenie mladých ľudí sa nezmenilo v tom, že hľadajú komunitu, priateľstvo, dôveru. Na sociálnych sieťach fungujú často v uzavretých komunitách, kde existuje istý stupeň dôvery, členovia skupín sa navzájom poznajú zo života mimo internetu a siete sú teda iba ďalším médiom na prenos správ," uzavrela Batková.
Prieskum ukázal, že 45 percent mladých ľudí politické informácie na sociálnych sieťach sleduje pravidelne a 51 percent občasne. Naopak, iba päť percent mladých tvrdí, že tento typ informácií na internete vôbec nesleduje. "Prezidentské voľby ukázali, že mladí chcú zmenu. Obaja prezidentskí kandidáti bojovali o ich priazeň aj na sociálnych sieťach. Kampaň bola veľmi intenzívna, vyvolávala vášnivé diskusie na internete," povedala Katarína Čavojská, výskumná pracovníčka Rady mládeže Slovenska.
Počas prezidentskej kampane sa do popredia dostali aj otázky rovnosti mužov a žien. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat sa ženy nezapájajú do verejného života tak ako muži. V sledovanom období 2005 až 2017 bola iba pätina z nich v parlamente. "Aj túto otázku mladí riešili v rámci rozhodovania, koho si zvoliť. Do veľkej miery však zavážil fakt, že túžia po zmene v spoločnosti, čo im vždy ponúkajú nové tváre v politike," doplnila Čavojská.
Katarína Batková z Rady mládeže Slovenska dodala, že mládež nekonzumuje čokoľvek, čo sa jej objaví na monitore počítača či displeji smartfónu. "Nastavenie mladých ľudí sa nezmenilo v tom, že hľadajú komunitu, priateľstvo, dôveru. Na sociálnych sieťach fungujú často v uzavretých komunitách, kde existuje istý stupeň dôvery, členovia skupín sa navzájom poznajú zo života mimo internetu a siete sú teda iba ďalším médiom na prenos správ," uzavrela Batková.