Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa ministra zahraničných vecí summit priniesol dva vecné závery.
Autor TASR
Bratislava 26. mája (TASR) - Summit NATO v Bruseli potvrdil jednotu a relevanciu Severoatlantickej aliancie. Po prílete slovenskej delegácie zo stretnutia lídrov členských štátov NATO to uviedol minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý sa vrcholnej schôdzky zúčastnil spolu s prezidentom SR Andrejom Kiskom a ministrom obrany Petrom Gajdošom.
Všetci vyjadrili spokojnosť s priebehom summitu aj s jeho výsledkami. Členské štáty Aliancie okrem iného odsúhlasili, že NATO sa pripojí do medzinárodnej koalície bojujúcej proti takzvanému Islamskému štátu (IS). Zároveň potvrdili, že budú zvyšovať výdavky na obranu.
Slovensko v rámci summitu ponúklo vyslanie 150 slovenských vojakov do Lotyšska na obdobie jedného roka od júna 2018 v rámci posilnenia predsunutej prítomnosti (Enhanced Forward Presence) NATO v Pobaltí. Druhou ponukou, s ktorou Slovensko išlo na summit, je účasť na protiteroristickom boji. V rámci toho SR plánuje poslať do Iraku vojenských špecialistov, ktorí budú cvičiť iracké sily. Pôjde o výcvik v oblasti odmínovania, údržby pozemnej techniky či špeciálnych operácií.
Americký prezident Donald Trump, pre ktorého to bolo prvá príležitosť stretnúť sa so všetkými spojencami, podľa Kisku zdôrazňoval plnenie si záväzkov členov Aliancie. "Prezident Trump vo svojom príhovore aj v diskusii potvrdil to základné a najdôležitejšie. Potvrdil jednotu a dôležitosť Severoatlantickej aliancie ako takej a zdôraznil, že v jednote je naša sila," priblížil Kiska.
Podľa Lajčáka summit priniesol dva vecné závery. A to zapojenie sa do boja proti terorizmu a zdieľanie zodpovednosti. "To zdieľanie zodpovednosti sa prejavuje v troch konkrétnych podobách. Znamená vyčlenenie potrebných finančných prostriedkov, príprava zodpovedných vojenských kapacít a ochota a pripravenosť nasadiť tieto kapacity v operáciách," doplnil šéf rezortu diplomacie.
Práve v oblasti finančných záväzkov Slovensko potvrdilo že vyčlení 1,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu do konca roku 2020. Tento záväzok SR dalo ešte na summite NATO vo Walese v roku 2014. Slovensko v tomto roku dáva na obranu približne 1,19 percenta HDP. Minister obrany však verí, že tento cieľ sa podarí naplniť. Už v júni chce predložiť na rokovanie vlády dlhodobý plán rozvoja obrany a výstavby ozbrojených síl, ktorý bude hovoriť aj o výdavkoch na obranu. "Takýmto spôsobom zabezpečíme napĺňanie záväzku," zdôraznil Gajdoš.
Všetci vyjadrili spokojnosť s priebehom summitu aj s jeho výsledkami. Členské štáty Aliancie okrem iného odsúhlasili, že NATO sa pripojí do medzinárodnej koalície bojujúcej proti takzvanému Islamskému štátu (IS). Zároveň potvrdili, že budú zvyšovať výdavky na obranu.
Slovensko v rámci summitu ponúklo vyslanie 150 slovenských vojakov do Lotyšska na obdobie jedného roka od júna 2018 v rámci posilnenia predsunutej prítomnosti (Enhanced Forward Presence) NATO v Pobaltí. Druhou ponukou, s ktorou Slovensko išlo na summit, je účasť na protiteroristickom boji. V rámci toho SR plánuje poslať do Iraku vojenských špecialistov, ktorí budú cvičiť iracké sily. Pôjde o výcvik v oblasti odmínovania, údržby pozemnej techniky či špeciálnych operácií.
Americký prezident Donald Trump, pre ktorého to bolo prvá príležitosť stretnúť sa so všetkými spojencami, podľa Kisku zdôrazňoval plnenie si záväzkov členov Aliancie. "Prezident Trump vo svojom príhovore aj v diskusii potvrdil to základné a najdôležitejšie. Potvrdil jednotu a dôležitosť Severoatlantickej aliancie ako takej a zdôraznil, že v jednote je naša sila," priblížil Kiska.
Podľa Lajčáka summit priniesol dva vecné závery. A to zapojenie sa do boja proti terorizmu a zdieľanie zodpovednosti. "To zdieľanie zodpovednosti sa prejavuje v troch konkrétnych podobách. Znamená vyčlenenie potrebných finančných prostriedkov, príprava zodpovedných vojenských kapacít a ochota a pripravenosť nasadiť tieto kapacity v operáciách," doplnil šéf rezortu diplomacie.
Práve v oblasti finančných záväzkov Slovensko potvrdilo že vyčlení 1,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu do konca roku 2020. Tento záväzok SR dalo ešte na summite NATO vo Walese v roku 2014. Slovensko v tomto roku dáva na obranu približne 1,19 percenta HDP. Minister obrany však verí, že tento cieľ sa podarí naplniť. Už v júni chce predložiť na rokovanie vlády dlhodobý plán rozvoja obrany a výstavby ozbrojených síl, ktorý bude hovoriť aj o výdavkoch na obranu. "Takýmto spôsobom zabezpečíme napĺňanie záväzku," zdôraznil Gajdoš.
