Trnava 7. januára (TASR) – Pamätník padlým v prvej svetovej vojne v Trnave patrí k umeleckým vrcholom pomníkovej tvorby s vojnovou tematikou na Slovensku. Jeho autorom je zakladateľ slovenského moderného sochárstva, Trnavčan Ján Koniarek, nesie mená 251 mužov, ktorí položili svoje životy v bojoch v rokoch 1914 až 1918. Dielo sa nachádza v Sade Antona Bernoláka, odhalili ho v roku 1929 a Trnavčania k nemu každoročne kladú kytice kvetov pri príležitosti Pamiatky zosnulých.

Pomník je národnou kultúrnou pamiatkou. Na vysokom pilieri je umiestnená bronzová postava umierajúceho bojovníka s obviazanou hlavou a zlomeným mečom. Stĺp so sochou tvoria harmonický celok a nahota bojovníka vyjadruje jeho nadčasovosť. "Podľa sochára Fraňa Štefunka patrí táto Koniarkova socha medzi vrcholy súdobého európskeho sochárstva, je označovaná aj ako najexcelentnejšie dielo rodinizmu u nás," uviedol pre TASR znalec Koniarkovej tvorby Bohumil Chmelík. Dodal, že umelcovi modelom stál mladý zlievač z vtedajších Coburgových závodov v Trnave. Ján Koniarek bol sám účastníkom bojov prvej svetovej vojny rovno v prvej línii. "Bol tam zranený, z frontu sa vrátil ako invalid," dodal Chmelík.

Okolnosti vzniku tohto výnimočného umeleckého výtvoru sú uvedené v zápisniciach prípravného výboru pre stavbu pomníka nachádzajúcich sa v Koniarkovej pozostalosti. Tá je uložená v Archíve výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie v Bratislave. V zápisoch sa možno dočítať, že Koniarek vytvoril na tento účel dva návrhy a že práce platilo mesto. Na podporu realizácie pripravilo v spolupráci s trnavskými spolkami na 9. júna 1929 Kvetinový deň, uskutočnila sa tiež promenádna zábava, Nemecký kultúrny spolok zorganizoval zbierku medzi svojimi členmi, úradníci trnavského cukrovaru usporiadali benefičný futbalový zápas. Píše o tom Zuzana Bartošová v monografii Sochár Ján Koniarek, ktorú v roku 2007 vydala Galéria Jána Koniarka a občianske združenie Trnavské fórum 89 a ktorá má na obale práve toto umelcovo dielo. "Zápisnice približujú dobovú demokratickú atmosféru a občiansku angažovanosť pestrofarebnej skladby trnavskej spoločnosti – občiansky záujem o veci verejné v časoch prvej Československej republiky," napísala Bartošová. V deň odhalenia pomníka sa konal mestom veľký sprievod, išlo v ňom vojsko, siroty a vdovy, zástupcovia mesta, zneli hymny, slávnostné reči a kládli sa vence.