Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V monitore sa konštatuje, že najhoršie výsledky boli zaznamenané v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, naopak, najlepšie dopadli žiaci z Bratislavy.
Autor TASR
Bratislava 18. októbra (TASR) – Pri testovaní žiakov piateho ročníka v matematike a slovenskom jazyku sa na Slovensku potvrdili veľké rozdiely medzi najviac a najmenej rozvinutými regiónmi. Vyplýva to zo zistení Monitora vzdelávania a odbornej prípravy z roku 2018, ktorý uverejnila v utorok (16.10.) Európska komisia (EK).
V monitore sa konštatuje, že najhoršie výsledky boli zaznamenané v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, naopak, najlepšie dopadli žiaci z Bratislavy. Žiaci zo sociálne znevýhodnených skupín podľa monitora dosiahli približne o polovicu menej bodov ako ich rovesníci zo sociálne priaznivého prostredia. Odbor komunikácie a protokolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre TASR uviedol, že na zníženie vplyvu sociálno-ekonomického prostredia na výsledky žiakov sa v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVaV) predpokladá zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole pre každé dieťa jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Táto zmena by mala nastať od roku 2020. "Ďalej sa počíta so zavedením novej formy podpory detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia od roku 2020 a podpora inkluzívneho vzdelávania prostredníctvom vytvorenia materiálno-technických podmienok a zvýšenia počtu odborných zamestnancov v školách," priblížilo ministerstvo. Podľa zverejnených výsledkov z monitoru vyplýva, že na Slovensku sú aj priepastné rozdiely v úrovni vzdelávania, pričom výsledky žiakov výrazne ovplyvňuje sociálno-ekonomické prostredie.
EK vo zverejnenom monitore uvádza, že aj keď sa postavenie učiteľov a školiteľov postupne zlepšuje, stále je nevýhodné, najmä pokiaľ ide o ich platové podmienky. "Hoci sa mzdy učiteľov nedávno zvýšili, ich úroveň konkurencieschopnosti je stále veľmi nízka na západnom Slovensku a najmä v Bratislave," uvádza sa v zisteniach o Slovensku. Ministerstvo v tejto súvislosti uviedlo, že vláda sa zaviazala zvýšiť platy učiteľov o desať percent od 1. januára 2019 a o ďalších desať percent od 1. januára 2020. "Okrem toho sú v schválenom návrhu rozpočtu verejnej správy vyčlenené finančné prostriedky na navýšenie platov pre začínajúcich učiteľov od 1. septembra 2019," poznamenalo ministerstvo.
V Monitore vzdelávania a odbornej prípravy z roku 2018 sa tiež konštatuje, že napriek neustále hospodárskemu rastu sú investície do vzdelávania na Slovensku hlboko pod priemerom krajín EÚ a OECD. EK uviedla, že nedávno bola navrhnutá nová stratégia vzdelávania a zvýšenie financovania školstva. "NPRVaV predpokladá dodatočné výdavky na jednotlivé opatrenia, ktoré sa majú realizovať v rokoch 2018–2027, vo výške 15,6 miliardy eur," dodalo ministerstvo školstva.
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2018 je siedmym vydaním tejto výročnej správy, ktorú zostavuje EK. Zachytáva vývoj systémov vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ na základe širokej škály údajov. Meria pokrok EÚ pri dosahovaní šiestich cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020.
V monitore sa konštatuje, že najhoršie výsledky boli zaznamenané v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, naopak, najlepšie dopadli žiaci z Bratislavy. Žiaci zo sociálne znevýhodnených skupín podľa monitora dosiahli približne o polovicu menej bodov ako ich rovesníci zo sociálne priaznivého prostredia. Odbor komunikácie a protokolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre TASR uviedol, že na zníženie vplyvu sociálno-ekonomického prostredia na výsledky žiakov sa v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVaV) predpokladá zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole pre každé dieťa jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Táto zmena by mala nastať od roku 2020. "Ďalej sa počíta so zavedením novej formy podpory detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia od roku 2020 a podpora inkluzívneho vzdelávania prostredníctvom vytvorenia materiálno-technických podmienok a zvýšenia počtu odborných zamestnancov v školách," priblížilo ministerstvo. Podľa zverejnených výsledkov z monitoru vyplýva, že na Slovensku sú aj priepastné rozdiely v úrovni vzdelávania, pričom výsledky žiakov výrazne ovplyvňuje sociálno-ekonomické prostredie.
EK vo zverejnenom monitore uvádza, že aj keď sa postavenie učiteľov a školiteľov postupne zlepšuje, stále je nevýhodné, najmä pokiaľ ide o ich platové podmienky. "Hoci sa mzdy učiteľov nedávno zvýšili, ich úroveň konkurencieschopnosti je stále veľmi nízka na západnom Slovensku a najmä v Bratislave," uvádza sa v zisteniach o Slovensku. Ministerstvo v tejto súvislosti uviedlo, že vláda sa zaviazala zvýšiť platy učiteľov o desať percent od 1. januára 2019 a o ďalších desať percent od 1. januára 2020. "Okrem toho sú v schválenom návrhu rozpočtu verejnej správy vyčlenené finančné prostriedky na navýšenie platov pre začínajúcich učiteľov od 1. septembra 2019," poznamenalo ministerstvo.
V Monitore vzdelávania a odbornej prípravy z roku 2018 sa tiež konštatuje, že napriek neustále hospodárskemu rastu sú investície do vzdelávania na Slovensku hlboko pod priemerom krajín EÚ a OECD. EK uviedla, že nedávno bola navrhnutá nová stratégia vzdelávania a zvýšenie financovania školstva. "NPRVaV predpokladá dodatočné výdavky na jednotlivé opatrenia, ktoré sa majú realizovať v rokoch 2018–2027, vo výške 15,6 miliardy eur," dodalo ministerstvo školstva.
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2018 je siedmym vydaním tejto výročnej správy, ktorú zostavuje EK. Zachytáva vývoj systémov vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ na základe širokej škály údajov. Meria pokrok EÚ pri dosahovaní šiestich cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020.
