Bratislava 6. mája (TASR) - Minister práce Ján Richter (Smer-SD) nevylučuje možnú diskusiu o zmenách v odvodovom zaťažení na Slovensku. Pripustil to v dnešnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

"Pripúšťam, že v kontexte ročného zúčtovania je na mieste otázka, aby sme sa vrátili k problematike odvodov a bavili sa o tom, do akej miery áno, alebo nie," povedal Richter. Zároveň však upozornil na vyjadrenia rezortu financií k daňovo-odvodovému zaťaženiu na Slovensku. "V rámci Európskej únie (EÚ) je podiel vybraných daní a odvodov na výkone ekonomiky SR výrazne pod priemerom únie. Na základe tohto ukazovateľa má SR šieste najnižšie daňovo- odvodové zaťaženie v únii na HDP," uviedol Richter.

Index Taxpayer, ktorý ukazuje, koľko "zhltnú" dane a odvody zo mzdy zamestnanca, ale hovorí, že z hrubej mzdy dostane zamestnanec 47 %. Podľa štúdie Paying Taxes za rok 2017 je zase daňové zaťaženie firiem na Slovensku o 10 percentuálnych bodov vyššie ako celosvetový priemer i priemer EÚ. "Je to pohľad a pohľad. Potrebujeme asi vedieť, čo sa štátu vráti na ročnom zúčtovaní odvodov a potom môžem byť veľmi konkrétny," skonštatoval v súvislosti s diskusiou o odvodoch minister práce.

Vládna strana Smer-SD predstavila opatrenia, ktoré majú zlepšiť životnú úroveň ľudí. Chce razantnejšie zvyšovanie minimálnej mzdy, zavedenie príplatkov počas soboty a nedele, štedrejšie odmeňovanie za prácu v noci, ako aj ďalšie zmeny v Zákonníku práce, ktoré majú byť v prospech zamestnancov. Zamestnávatelia upozorňujú, že opatrenia môžu spôsobiť zánik malých podnikateľov alebo presúvanie firiem do zahraničia.

Pred týmto rizikom varuje aj opozičný poslanec Jozef Mihál (nezaradený). Upozornil napríklad na problémy subdodávateľov, ktorí sú tlačení do čo najnižších nákladov, alebo na malé firmy na východnom Slovensku, ktoré môžu mať problémy pre "nariadené zvyšovanie miezd". "Nie je zamestnávateľ ako zamestnávateľ. Sú zamestnávatelia, ktorí dokážu veľmi slušne zaplatiť ľudí, ale dnes ich nemajú a zháňajú ich, ako sa dá. Potom sú zamestnávatelia, myslím najmä menších podnikateľov na východe, ktorí naozaj dokážu veľmi ťažko zvyšovať mzdu a takéto nariadené zvyšovanie mzdy, to môže nimi zatriasť," tvrdí Mihál. Tiež upozornil aj na diskrimináciu pri platoch zamestnancov vo verejnej správe a štátnej službe. "Kde je zvyšovanie minimálnej mzdy, kde navrhujete príplatky pre štátnych zamestnancov. Na tých zabúdate," povedal Richterovi Mihál. Podľa neho by bolo férové, ak by prišla vláda s "vyváženejšou ponukou" opatrení. Teda, aby predložila opatrenia v prospech zamestnancov aj zamestnávateľov, teda napríklad v podobe znížených daní.

Richter ale upozornil na to, že v súčasnosti je 30 % základnej mzdy príplatok za sobotu a nedeľu vo verejnej a štátnej službe. "Pre ostatných zamestnancov je nula. Preto je to potrebné zosúladiť. Absolútne odvolávania sa na malé firmy nie je úplne na mieste. Takmer 80 % všetkých firiem na Slovensku, z toho, čo my ponúkame, majú zapracované už v kolektívnych zmluvách," povedal Richter. Dopady na mzdové náklady by mali podľa neho predstavovať približne 2,7 % až 3 %. "To znamená, 3-% navýšenie nákladov na mzdy, keď sú tu firmy, ktoré bez problémov o 10 % navyšovali, nie je vôbec likvidačné," dodal Richter.