Bratislava 10. apríla (TASR) - Nový minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD), ktorý je vo vládnej funkcii 18 dní, si trúfa zdravotníctvo zmeniť a verí, že je tu priestor vykonať zásadné systémové kroky. Povedal to v dnešnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike s tým, že sa snaží diskusiou so zainteresovanými stranami dohodnúť na prierezovom programovom vyhlásení vlády.

"Zdravotníctvo potrebuje konsenzuálnu dohodu, nielen politickú. Cítim podporu na vláde, aby sa diali tieto zmeny," uistil Drucker. Na otázku, čo považuje za najväčší problém v zdravotníctve, odvetil, že je ich viac. "Jedným z kľúčových je otázka financovania, pravidiel financovania a nakladania s verejnými zdrojmi," povedal. O konkrétnych návrhoch zákonov z dielne svojho rezortu ešte hovoriť nechcel, keďže to považuj za predčasné.

Drucker uznáva, že stav zdravotníctva je téma, ktorá spoločnosťou rezonuje. "Zdravotníctvo potrebuje niektoré zásadné kroky. Doterajšie vlády si uvedomovali niektoré systémové prvky, ktoré by sa mali zaviesť, teraz nadišiel čas," podotkol.

Podľa ministra zdravie nie je úplne bežná komodita, s ktorou sa dá bežne obchodovať. "Je potrebné nazerať aj na spoločenské zmeny. Do dnešného dňa sme ponechali otázku zdravotníctva len na strane štátu. Nemyslím si však, že štát je schopný dlhodobo financovať všetko, čo sa v rozvoji zdravotníctva deje," upozornil.

Na otázku, prečo vznikajú v zdravotníctve dlhy, Drucker povedal, že každá časť tohto sektora má svoje problémy a špecifiká. "Sú oblasti nedofinancované a sú, naopak, oblasti, kde tých peňazí ide viac. Musíme nájsť mechanizmy, ako vieme balík prerozdeliť účelnejšie a efektívnejšie. Dlhy najviac vidieť pri nemocniciach. Mnohé z nich však majú 90 percent nákladov iba na mzdy. Hovoriť preto len o znižovaní nákladov sa nedá. Niektoré činnosti máme nedofinancované, musíme preto identifikovať, kam je tie peniaze možné presúvať," odkázal.

Drucker má podľa svojich slov ambíciu získať pre zdravotníctvo čo najviac peňazí od štátu. "Ale rozumiem, ak sa štát bráni ich dávať, ak nie je úplne jasné, na čo pôjdu," uznal.

Na margo platových požiadaviek sestier Drucker odkázal, že sú aj iní zdravotnícki pracovníci, nielen sestry, ktorí znášajú istú mieru pocitu, že ich otázky nie sú riešené. "Musíme nájsť adekvátny model riešenia. Ja presadzujem viac zásluhový princíp. Musíme mať pracovnú skupinu s ľuďmi, ktorých sa to týka. Aj ja môžem povedať za seba, že v Nemecku by som bol lepšie platený," upozornil minister.

Drucker zatiaľ nepovedal, kto bude novým šéfom Všeobecnej zdravotnej poisťovne. "Mám predstavu, že by som chcel ukázať odbornej aj laickej verejnosti, že kroky, ktoré ideme realizovať, budú korektné. Hľadám ľudí z finančného sektora, či už poisťovníctva, alebo bankovníctva. Musíme dávať signály, že sú tu noví nezaťažení ľudia," konštatoval.

Minister na margo minulých zdravotníckych káuz povedal, že už má o nich nejakú predstavu. "Je to možno zanedbanie niektorých činností v oblasti revízií a my sa budeme pýtať prečo. Ukazuje sa, že v systéme je nejaká miera neefektivity. Nezužoval by som to len na prípad pána Kostku, ukazuje sa, že tých pochybení je viac. Padni komu padni, ale nepadni, komu nepadni. Treba sa na tie zmluvy pozrieť a buď sa zrušia a nebude sa pokračovať ďalej, alebo je možné, že niektoré sú v poriadku, ale dochádza k iným pochybeniam," uzavrel.


Poslanci Ľ. Blaha, J. Paška a M. Klus odmietajú kvóty, SR bude bojovať

Koaliční poslanci Národnej rady SR Ľuboš Blaha (Smer-SD), Jaroslav Paška (SNS), ale aj opozičný Martin Klus (SaS) odmietajú aktuálne návrhy Európskej komisie na zmenu azylového systému, ktoré hovoria o povinných kvótach na migrantov či o ich systematickom prerozdeľovaní bez ohľadu na to, cez ktorý štát do EÚ prišli. Zhodli sa na tom v dnešnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike.

"Slovensko vždy patrilo k najtvrdším odporcom povinných kvót. Ukazuje sa, že to nikam nevedie, prerozdelilo sa necelých 500 ľudí. Nasilu nútiť utečencov nie je riešením, je to aj proti ľudským právam. Určite nebudeme súhlasiť s povinnými kvótami, Slovensko bude proti tomu bojovať. Odpor v EÚ voči kvótam rastie," povedal Blaha, ktorý je predsedom Výboru NR SR pre európske záležitosti.

Blaha pripomenul, že na Slovensku je pri odmietavom stanovisku konsenzus. "Celá NR SR sa vyjadrila, že je proti kvótam. Zároveň sme sa prihlásili k solidarite, pomáhame finančne. Nechceme, aby táto téma bola zneužívaná extrémistami," zdôraznil.

Aj Paška vidí silný odpor voči kvótam najmä od krajín strednej a východnej Európy, napriek tomu sa táto téma vracia už po tretí raz. "Niekto to chce zneužiť na to, aby si posilnil politickú moc. Hovorím o Bruseli. Chcú nám urobiť povinnosť z toho, o koho sa máme postarať. Je to ulúpenie kompetencií z členských štátov smerom do Bruselu, je to kradnutie kompetencií bruselskými inštitúciami z členských štátov. Tento trend je dlhodobý a je čitateľný. Tieto ambície Bruselu sú však pre občanov EÚ neprijateľné," zdôraznil.

Klus uznal vzácnu zhodu medzi opozíciou a koalíciou v otázke kvót. "Súhlasím s pánom Blahom, že kvóty sú proti ľudským právam. Ak by sme súhlasili s tým, že túto kompetenciu prevezme Brusel, došlo by k zásadnému obmedzeniu reciprocity. Návrh Európskej komisie predpokladá, že sa máme o utečencov deliť všetci rovnomerne. Zároveň hovorí o tom, že musíme posilniť tzv. bezpečné a legálne migračné trasy. Teda na jednej strane nás budú nútiť, aby sme prijali určitý počet migrantov, na druhej strane sa vytvoria pravidlá, ktoré budú lákať šikovných mladých podnikateľov do Európy. Ale tí si už budú môcť vybrať, kam pôjdu, a je pochopiteľné, že to nebude Slovensko, Litva či Lotyšsko. Komisia teda vytvára dvojaký meter," zdôraznil Klus.

Blaha je presvedčený, že teraz je tu priestor pre diplomaciu a pokoj. "Potrebujeme riešenia. Musíme zabrániť, aby kvóty vôbec existovali. Naše možnosti sú však obmedzené, preto potrebujeme spojencov. Karta sa jedného dňa obráti, len aby to nebolo neskoro," varoval s tým, že Slovensko má v čase blížiaceho sa predsedníctva v Rade EÚ pôsobiť najmä ako zmierovateľ.

Paška sa domnieva, že SR by sa ako predsedajúca krajina mala usilovať o vysvetlenie, že ak chce mať nejaká krajina liberálnejší azylový systém, nech si ho aplikuje, ale nech nenúti iných. "Je to suverénne právo SR, žiadna pani Merkelová nám nemá do toho čo 'kafrať'," podčiarkol.

Klus je presvedčený, že sa EÚ musí zaoberať tým, ako integrovať tých migrantov, ktorí sú už na území únie. "Je to aj obrovské bezpečnostné riziko. Kým nebudú mať títo ľudia prácu a perspektívu, budú sa radikalizovať," myslí si.

Poslanci sa zároveň zhodli, že Veľká Británia by z EÚ odchádzať nemala. Referendum o vystúpení bude na ostrovoch koncom júna. "Ak by Británia vystúpila, môže to znamenať koniec EÚ," varoval Klus. "Súhlasím, že bude stratou," doplnil Paška. "Bola by to veľká škoda. Verme, že voliči v Británii si zvolia zotrvanie. Pre naše predsedníctvo by bolo vážnou skúškou, keby sme to museli riešiť," uzavrel Blaha.