Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko síce zatiaľ vyčerpalo len 13 percent eurofondov, no už 85 percent, ktoré majú byť vyčerpané v tomto období, je sprístupnených.
Autor TASR
Bratislava 6. mája (TASR) - Slovensko sa bude musieť naučiť hospodáriť s európskymi peniazmi nanovo. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič (Smer-SD). Spolu s ďalšími hosťami relácie sa zhodli, že Slovensko bude v budúcnosti nútené viac čerpať z celoeurópskych programov, na ktoré sa presúva dôraz, a sú z nich financované hlavné priority EÚ ako veda a výskum alebo ochrana životného prostredia.
"Bude veľmi dôležité, aby sme vyčerpali prostriedky, ktoré bude mať do roku 2020 najlepšie ako sa dá, pretože je evidentné, že nové programy už tak štedré pre tak rýchlo rozvíjajúce sa krajiny, ako je Slovensko, nebudú," upozornil Šefčovič.
"Veľmi dôležité bude aj vytvoriť finančnú platformu, kde by sme vedeli kombinovať 'národnú obálku' s prostriedkami zo súkromného sektora a takisto, aby vedeli do tohto úsilia viac zapojiť Európsku investičnú banku."
S tým, že Slovensko potrebuje zmeniť spôsob čerpania európskych prostriedkov, súhlasí aj europoslanec Ivan Štefanec (KDH). "Nečerpáme ich dostatočne a aj to, čo sa čerpá, nejde tam, kam by malo," povedal. Upozornil, že za štyri roky Slovensko zo sedemročného obdobia vyčerpalo len 10 percent pridelených prostriedkov.
Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) reagoval, že Slovensko síce zatiaľ vyčerpalo len 13 percent, no už 85 percent eurofondov, ktoré majú byť vyčerpané v tomto období, je sprístupnených. Zároveň dodal, že vláda pracuje aj na väčšej transparentnosti čerpania eurofondov.
Slovensko má však podľa Štefanca problém aj s prílišnou byrokraciou. Predsedníčka zahraničného výboru Národnej rady SR Katarína Cséfalvayová (Most-Híd) za ňou síce vidí najmä snahu kontrolovať transparentné čerpanie eurofondov, no uznáva, že Slováci sú občas "príliš snaživí". Raši poukázal na dĺžku verejného obstarávania, ktoré na Slovensku trvá dvakrát dlhšie než v iných krajinách, no v dohľadnej dobe sa má skrátiť.
Štefancovi vadí aj prílišná centralizácia čerpania eurofondov. "O všetkom sa rozhoduje len na úrovni vlády," tvrdí. Práve preto sa podľa neho regionálne rozdiely nedarí znižovať. "Keď sa pozrieme na vývoj v posledných rokoch, u nás sa tie nožnice skôr otvárajú," poznamenal s tým, že si vie predstaviť, že by čerpanie prostriedkov kohéznej politiky mali na starosti župy. Regióny chce viac zapojiť aj Raši.
Šefčovič by bol podľa vlastných slov rád, ak by sa základný balík návrhov ohľadom rozpočtu podarilo schváliť do začiatku budúceho roka. Napriek tomu, že niektoré členské štáty už návrh rozpočtu kritizovali, reakcie sú podľa neho miernejšie, než pri schvaľovaní minulých rozpočtov.
Politológ a analytik portálu euractiv.sk Radovan Geist s ním však nesúhlasí. "Nemyslím si, že sa to stihne do začiatku roka," povedal. Neočakáva ani to, že by sa rozpočet podarilo schváliť do volieb do europarlamentu, ktoré budú v máji 2019.
"Bude veľmi dôležité, aby sme vyčerpali prostriedky, ktoré bude mať do roku 2020 najlepšie ako sa dá, pretože je evidentné, že nové programy už tak štedré pre tak rýchlo rozvíjajúce sa krajiny, ako je Slovensko, nebudú," upozornil Šefčovič.
"Veľmi dôležité bude aj vytvoriť finančnú platformu, kde by sme vedeli kombinovať 'národnú obálku' s prostriedkami zo súkromného sektora a takisto, aby vedeli do tohto úsilia viac zapojiť Európsku investičnú banku."
S tým, že Slovensko potrebuje zmeniť spôsob čerpania európskych prostriedkov, súhlasí aj europoslanec Ivan Štefanec (KDH). "Nečerpáme ich dostatočne a aj to, čo sa čerpá, nejde tam, kam by malo," povedal. Upozornil, že za štyri roky Slovensko zo sedemročného obdobia vyčerpalo len 10 percent pridelených prostriedkov.
Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) reagoval, že Slovensko síce zatiaľ vyčerpalo len 13 percent, no už 85 percent eurofondov, ktoré majú byť vyčerpané v tomto období, je sprístupnených. Zároveň dodal, že vláda pracuje aj na väčšej transparentnosti čerpania eurofondov.
Slovensko má však podľa Štefanca problém aj s prílišnou byrokraciou. Predsedníčka zahraničného výboru Národnej rady SR Katarína Cséfalvayová (Most-Híd) za ňou síce vidí najmä snahu kontrolovať transparentné čerpanie eurofondov, no uznáva, že Slováci sú občas "príliš snaživí". Raši poukázal na dĺžku verejného obstarávania, ktoré na Slovensku trvá dvakrát dlhšie než v iných krajinách, no v dohľadnej dobe sa má skrátiť.
Štefancovi vadí aj prílišná centralizácia čerpania eurofondov. "O všetkom sa rozhoduje len na úrovni vlády," tvrdí. Práve preto sa podľa neho regionálne rozdiely nedarí znižovať. "Keď sa pozrieme na vývoj v posledných rokoch, u nás sa tie nožnice skôr otvárajú," poznamenal s tým, že si vie predstaviť, že by čerpanie prostriedkov kohéznej politiky mali na starosti župy. Regióny chce viac zapojiť aj Raši.
Šefčovič by bol podľa vlastných slov rád, ak by sa základný balík návrhov ohľadom rozpočtu podarilo schváliť do začiatku budúceho roka. Napriek tomu, že niektoré členské štáty už návrh rozpočtu kritizovali, reakcie sú podľa neho miernejšie, než pri schvaľovaní minulých rozpočtov.
Politológ a analytik portálu euractiv.sk Radovan Geist s ním však nesúhlasí. "Nemyslím si, že sa to stihne do začiatku roka," povedal. Neočakáva ani to, že by sa rozpočet podarilo schváliť do volieb do europarlamentu, ktoré budú v máji 2019.
