Bratislava 18. septembra (TASR) – Neformálny summit európskych lídrov, ktorý sa v piatok konal v Bratislave, splnil podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) svoj účel. "Tým bolo ukázať Európskej únii (EÚ), že sme opäť všetci spolu a máme rovnaký názor a vieme, že EÚ je nenahraditeľný projekt v tejto situácii," uviedol v dnešnej diskusnej relácii televízie TA3 V Politike. Je presvedčený, že Slovensko ho po logistickej stránke zvládlo perfektne.

Summit potvrdil pozíciu Slovenska

"Splnil svoj účel, pretože 27 lídrov, premiérov a hláv štátov bez Veľkej Británie, veľmi jasne povedalo, chceme ísť ďalej v tomto jedinečnom európskom projekte, lebo neexistuje iná alternatíva... Ak hovoríme o prosperite, bezpečnosti, perspektíve Slovenska, nevieme ich zabezpečiť nijak inak, len vo vnútornom priestore EÚ, o to viac sa teším, že summit dopadol dobre," povedal Fico. Poukázal na to, že tiež potvrdil pozíciu Slovenska ako stabilnej, prosperujúcej a dôveryhodnej krajiny, inak by sa tu žiadny summit nekonal.

Jeho význam vidí v pochopení. "Ak je niekde v Európe problém s extrémizmom, s referendami, ktoré rozbíjajú EÚ, radikalizmom, tak niekto zlyhal. Pravdepodobne sme zlyhali my, štandardní politici, ak sme nechali priestor takémuto radikalizmu a extrémizmu. Vieme, že ak to chceme zastaviť, nebude stačiť ukazovať prstom, že to sú tí zlí a my sme dobrí, musíme prísť s takými témami, s tak zrozumiteľným jazykom a aktivitami, ktoré presvedčia európsku verejnosť, že projekt je dobrý," skonštatoval Fico. Upozornil, že ak sa veci nezmenia, niekto iný ponúkne verejnosti lacné riešenia, ktoré budú potom všetkých mrzieť.

Bratislavský summit sa mal líšiť od tých v Bruseli, keďže sa tu mali riešiť témy, v ktorých vedia jednotlivé členské štáty nájsť zhodu, priblížil premiér. Kvóty o prerozdeľovaní migrantov medzi ne podľa jeho slov nepatria. Summit mal priniesť zmenu v pohľade na migračnú krízu, a to v kladení dôrazu na ochranu vonkajších hraníc EÚ a znížení prílevu migrantov. Pripomína tiež iniciatívu krajín V4, spočívajúcu v tzv. pružnej solidarite. Krajiny by sa tak sami rozhodovali, ako pomôžu s migračnou krízou.

"V tomto je obrovský posun diania v EÚ. Áno, niekto mohol čakať podstatne viac záverov, ale toto bol neformálny summit, kde sme si najmä povedali sami sebe, kde sa nachádzame a čo sa deje a  zadefinovali sme témy, ktorým sa chceme maximálne venovať v ďalšom období," poznamenal Fico. Napríklad posun v otázke spoločnej európskej pohraničnej stráže očakáva na októbrovom summite v Bruseli. Vysvetlil, že Bratislavská deklarácia hovorí o vôli 27 krajín pokračovať v európskom projekte aj bez Veľkej Británie.

Slovensko zažilo obrovský diplomatický úspech

Na margo piatkového (16. 9.) neformálneho Bratislavského summitu to uviedol v dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) a odmietol kritické názory na výsledky schôdzky lídrov 27 krajín EÚ.

Foto: TASR - Michal Svítok

Kritiku Fico označil za negativizmus. Z jeho pohľadu bolo životne dôležité, aby sa členské štáty v Bratislave stretli a oznámili európskej verejnosti, že chcú pokračovať ďalej. Tento cieľ sa podľa premiéra podarilo splniť a konkrétne opatrenia budú nasledovať na nadchádzajúcich riadnych summitoch v bruselskom prostredí.

"Prosím, trošku pozitívne rozmýšľajme, buďme trošku hrdí na túto krajinu. Táto krajina je stabilná, táto krajina prosperuje. Keby nebola stabilná a neprosperovala, tento summit v Bratislave nikdy nie je. Tak nechoďme na to, že všetko bolo zlé negatívne. Bol to dobrý summit, stojím si za tým," zdôraznil v RTVS.

Fico vysvetlil, že Slovensko neformálnu schôdzku iniciovalo s tým, aby sa na nej rokovalo o témach, na ktorých je zhoda a ktoré Európsku úniu spájajú. Preto sa v Bratislave nehovorilo o povinných kvótach alebo o ruských sankciách, ale o ochrane vonkajších európskych hraníc, boji proti terorizmu, ekonomických a sociálnych otázkach, boji s nezamestnanosťou mladých ľudí alebo o digitalizácii Európy.

Zdvojnásobenie takzvaného Junckerovho fondu určeného na podporu investícií

Podľa Fica súčasťou piatkovej diskusie európskych lídrov nebola ani otázka krátenia eurofondov pre krajiny, ktoré nie sú solidárne pri prerozdeľovaní utečencov. Je tu naopak plán na zdvojnásobenie takzvaného Junckerovho fondu určeného na podporu veľkých investícií, z čoho by malo profitovať aj Slovensko. Z fondu má byť financovaný nový bratislavský obchvat. "Aj toto je konkrétny výsledok bratislavského summitu," pripomenul Fico.

Tento týždeň však splnomocnenec vlády SR pre vyjednávanie rozpočtu EÚ Vazil Hudák súhlasil pri rokovaniach o eurorozpočte v Bruseli so škrtmi v eurofondoch na budúci rok o 24 percent, pričom tieto prostriedky by sa mali použiť na riešenie otázok migrácie.

"Ak hovoríme o efektívnejšom využívaní finančných prostriedkov, ochrane vonkajších hraníc, niekde musíme zohnať finančné prostriedky. Preto je dnes diskusia ohľadom eurofondov, stále je však otvorená, nič nie je schválené, nič nie je dohodnuté," reagoval na to Robert Fico. "Ak bude na stole princíp lepšieho využívania peňazí, ja budem za," doplnil.