Peter Žiga v pondelok oznámil, že pozastaví legislatívny proces a svoj návrh podrobí pripomienkovému vnútrokomunitárnemu konaniu na európskej úrovni.
Autor TASR
Bratislava 24. augusta (TASR) – Poslať v tejto fáze návrh zákona o odpadoch na kontrolu do Bruselu nemá zmysel. Takýto názor na rozhodnutie ministra životného prostredia Petra Žigu (Smer-SD) má Branislav Moňok z občianskeho združenia Priatelia zeme.
Žiga v pondelok (18. 8.) oznámil, že pozastaví legislatívny proces a svoj návrh podrobí pripomienkovému vnútrokomunitárnemu konaniu na európskej úrovni. Moňok však upozorňuje na to, že zákon sa bude takto preverovať predtým, než pôjde do parlamentu. Je presvedčený o tom, že práve tu sa opäť výrazne zmení.
„Čo ja viem, chystajú sa do národnej rady rôzne lobistické skupiny, ktoré silne lobujú a budú tam mať príležitosť,“ vysvetlil odborník, ktorý sa podieľal na príprave tohto predpisu.
So samotným rozhodnutím ministra prerušiť schvaľovanie návrhu Moňok súhlasí, avšak z iného dôvodu. Problém vidí v tom, že sa počas medzirezortného pripomienkového konania zmenil viac než je akceptovateľné. Žigovi odporúča, aby zákon vrátil späť do pracovných skupín a pokúsil sa ho lepšie vysvetliť odbornej verejnosti.
Podľa Moňoka sa do návrhu dostalo viacero zmien, ktoré ho významne oslabujú. Napríklad sa doň vrátili výnimky ohľadom triedeného zberu bioodpadu, ktoré zabránia, aby sa zvýšilo množstvo bioodpadu odkláňaného od skládkovania, vysvetlil.
Kým pôvodne Žigov návrh obsahoval povinnosť pre obce od istej veľkosti vybudovať zberné dvory, teraz je tam už len, že ich môžu vybudovať. „V zákone nemusí byť informácia, že niekto niečo môže vybudovať, to sa dá urobiť aj bez toho,“ argumentuje ďalej odborník.
Ďalším príkladom podľa Moňoka môže byť, že obce s ktorými spolupracujú, ich požiadali, aby do zákona presadili ustanovenie, že celý systém nakladania s odpadmi musí byť hradený z miestneho poplatku. „Samotné Združenie miest a obcí zalobovalo, aby to odtiaľ vypadlo,“ priblížil.
Žiga schvaľovanie návrhu zákona pozastavil potom, ako sa mu nepodarilo odstrániť všetky rozpory a proti sa ozvali kritické hlasy. Tie smerovali aj proti novozavádzanej rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Po novom má zaniknúť Recyklačný fond a výrobcovia a dovozcovia by mali byť zodpovední za výrobok od jeho uvedenia na trh až po zlikvidovanie.
Obciam by mali preplácať náklady na triedený zber. Opozičný poslanec a podpredseda strany Most-Híd Zsolt Simon ministra obvinil, že vychádza v ústrety finančným skupinám. Obáva sa, že v tejto oblasti vznikne monopol. Branislav Moňok si nemyslí, že by takéto riziko bolo reálne. Pripomína však, že odpady sú biznis.
„Odpady tu sú a budú a vždy na nich niekto zarobí. Akékoľvek iné nakladanie s odpadmi ako ich skládkovanie je však prínos pre životné prostredie, a o to by malo ministerstvu v prvom rade ísť,“ uviedol.
Ďalšou obavou Simona je, že organizácie zastupujúce výrobcov a dovozcov nebudú zákonom nútené preplácať obciam plné náklady na triedený zber ale takzvané oprávnené náklady, čo v konečnom dôsledku povedie k zvýšeniu poplatkov za odpady pre ľudí. „Neobávam sa, že sa môže zhoršiť financovanie pre obce a už vôbec nie toho, že by občania museli platiť viac,“ reagoval na to Moňok.
Môže k tomu podľa dôjsť len v prípade obcí s veľmi nízkymi poplatkami.
„Dnes máme obce, ktoré majú 5-eurový poplatok, za takúto sumu nie je možné v obci vykonávať odpadové hospodárstvo,“ vysvetlil. Zvyšné obce by však mali na novom systéme usporiť a ľuďom by vďaka tomu v prípade zvýšeného separovania mohli poplatky za odpady klesnúť, doplnil.
Žiga v pondelok (18. 8.) oznámil, že pozastaví legislatívny proces a svoj návrh podrobí pripomienkovému vnútrokomunitárnemu konaniu na európskej úrovni. Moňok však upozorňuje na to, že zákon sa bude takto preverovať predtým, než pôjde do parlamentu. Je presvedčený o tom, že práve tu sa opäť výrazne zmení.
„Čo ja viem, chystajú sa do národnej rady rôzne lobistické skupiny, ktoré silne lobujú a budú tam mať príležitosť,“ vysvetlil odborník, ktorý sa podieľal na príprave tohto predpisu.
So samotným rozhodnutím ministra prerušiť schvaľovanie návrhu Moňok súhlasí, avšak z iného dôvodu. Problém vidí v tom, že sa počas medzirezortného pripomienkového konania zmenil viac než je akceptovateľné. Žigovi odporúča, aby zákon vrátil späť do pracovných skupín a pokúsil sa ho lepšie vysvetliť odbornej verejnosti.
Podľa Moňoka sa do návrhu dostalo viacero zmien, ktoré ho významne oslabujú. Napríklad sa doň vrátili výnimky ohľadom triedeného zberu bioodpadu, ktoré zabránia, aby sa zvýšilo množstvo bioodpadu odkláňaného od skládkovania, vysvetlil.
Kým pôvodne Žigov návrh obsahoval povinnosť pre obce od istej veľkosti vybudovať zberné dvory, teraz je tam už len, že ich môžu vybudovať. „V zákone nemusí byť informácia, že niekto niečo môže vybudovať, to sa dá urobiť aj bez toho,“ argumentuje ďalej odborník.
Ďalším príkladom podľa Moňoka môže byť, že obce s ktorými spolupracujú, ich požiadali, aby do zákona presadili ustanovenie, že celý systém nakladania s odpadmi musí byť hradený z miestneho poplatku. „Samotné Združenie miest a obcí zalobovalo, aby to odtiaľ vypadlo,“ priblížil.
Žiga schvaľovanie návrhu zákona pozastavil potom, ako sa mu nepodarilo odstrániť všetky rozpory a proti sa ozvali kritické hlasy. Tie smerovali aj proti novozavádzanej rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Po novom má zaniknúť Recyklačný fond a výrobcovia a dovozcovia by mali byť zodpovední za výrobok od jeho uvedenia na trh až po zlikvidovanie.
Obciam by mali preplácať náklady na triedený zber. Opozičný poslanec a podpredseda strany Most-Híd Zsolt Simon ministra obvinil, že vychádza v ústrety finančným skupinám. Obáva sa, že v tejto oblasti vznikne monopol. Branislav Moňok si nemyslí, že by takéto riziko bolo reálne. Pripomína však, že odpady sú biznis.
„Odpady tu sú a budú a vždy na nich niekto zarobí. Akékoľvek iné nakladanie s odpadmi ako ich skládkovanie je však prínos pre životné prostredie, a o to by malo ministerstvu v prvom rade ísť,“ uviedol.
Ďalšou obavou Simona je, že organizácie zastupujúce výrobcov a dovozcov nebudú zákonom nútené preplácať obciam plné náklady na triedený zber ale takzvané oprávnené náklady, čo v konečnom dôsledku povedie k zvýšeniu poplatkov za odpady pre ľudí. „Neobávam sa, že sa môže zhoršiť financovanie pre obce a už vôbec nie toho, že by občania museli platiť viac,“ reagoval na to Moňok.
Môže k tomu podľa dôjsť len v prípade obcí s veľmi nízkymi poplatkami.
„Dnes máme obce, ktoré majú 5-eurový poplatok, za takúto sumu nie je možné v obci vykonávať odpadové hospodárstvo,“ vysvetlil. Zvyšné obce by však mali na novom systéme usporiť a ľuďom by vďaka tomu v prípade zvýšeného separovania mohli poplatky za odpady klesnúť, doplnil.