Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Presný dátum narodenia Ježiša Krista asi pred dvetisíc rokmi známy nie je. Slávenie 25. decembra ako Narodenie Pána je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme.
Autor TASR
Bratislava 23. decembra (TASR) - Katolíci, evanjelici i ďalší kresťania dnes zapaľujú štvrtú, poslednú sviečku na adventnom venci. Končí sa štvortýždňové obdobie pokánia a duchovnej prípravy pred Vianocami.
V nasledujúcich dňoch - 24. a 25. decembra - asi dve miliardy kresťanov na celom svete budú sláviť sviatok Narodenia Ježiša Krista.
"Pre súčasníkov sa Vianoce stali symbolom dobra, rodinnej intimity, pokoja. Z kresťanského hľadiska sú to dôležité hodnoty, cirkvi však vo vianočnom období pripomínajú, že na skutočné prežitie Vianoc je potrebná najmä vnútorná očista, pokoj duše prameniaci v zmierení s Bohom aj ľuďmi", povedal pre TASR katolícky kňaz a publicista Mons. Marián Gavenda. Ako zdôraznil, dôležité je otvorenie sa ľudí pre dobroprajnosť a najmä vytváranie si času pre ticho, duchovné načerpanie síl a na vzájomné vzťahy, predovšetkým medzi rodičmi a deťmi.
Štedrá večera 24. decembra (v liturgickom ponímaní deň sa začína už večer po západe slnka, podobne ako v židovstve), stromček, darčeky a ostatné zvyky sú len začiatkom slávenia vianočných sviatkov, ktorých stredobodom je slávnostná liturgia Narodenia Pána 25. decembra, pripomenul Gavenda.
Presný dátum narodenia Ježiša Krista asi pred dvetisíc rokmi známy nie je. Slávenie 25. decembra ako Narodenie Pána je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Kresťania dali novú náplň pohanskému sviatku narodenia Slnka - Natalis Solis invicti. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov, kde je Kristus označovaný ako Slnko spravodlivosti - Sol Iustitiae, Kristus - Svetlo sveta, priblížil históriu tohto sviatku Mons. Gavenda.
Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich, napríklad aj na Slovensku, oslávia vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 7. januára.
Do okruhu vianočných sviatkov patrí aj Sviatok Svätej rodiny (tentokrát pripadne na 30. decembra), ďalej Sviatok Panny Márie Bohorodičky (1. januára), Sviatok Zjavenia Pána - Traja králi (6. januára) a sviatok Krstu Pána (8.januára).
V nasledujúcich dňoch - 24. a 25. decembra - asi dve miliardy kresťanov na celom svete budú sláviť sviatok Narodenia Ježiša Krista.
"Pre súčasníkov sa Vianoce stali symbolom dobra, rodinnej intimity, pokoja. Z kresťanského hľadiska sú to dôležité hodnoty, cirkvi však vo vianočnom období pripomínajú, že na skutočné prežitie Vianoc je potrebná najmä vnútorná očista, pokoj duše prameniaci v zmierení s Bohom aj ľuďmi", povedal pre TASR katolícky kňaz a publicista Mons. Marián Gavenda. Ako zdôraznil, dôležité je otvorenie sa ľudí pre dobroprajnosť a najmä vytváranie si času pre ticho, duchovné načerpanie síl a na vzájomné vzťahy, predovšetkým medzi rodičmi a deťmi.
Štedrá večera 24. decembra (v liturgickom ponímaní deň sa začína už večer po západe slnka, podobne ako v židovstve), stromček, darčeky a ostatné zvyky sú len začiatkom slávenia vianočných sviatkov, ktorých stredobodom je slávnostná liturgia Narodenia Pána 25. decembra, pripomenul Gavenda.
Presný dátum narodenia Ježiša Krista asi pred dvetisíc rokmi známy nie je. Slávenie 25. decembra ako Narodenie Pána je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Kresťania dali novú náplň pohanskému sviatku narodenia Slnka - Natalis Solis invicti. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov, kde je Kristus označovaný ako Slnko spravodlivosti - Sol Iustitiae, Kristus - Svetlo sveta, priblížil históriu tohto sviatku Mons. Gavenda.
Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich, napríklad aj na Slovensku, oslávia vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 7. januára.
Do okruhu vianočných sviatkov patrí aj Sviatok Svätej rodiny (tentokrát pripadne na 30. decembra), ďalej Sviatok Panny Márie Bohorodičky (1. januára), Sviatok Zjavenia Pána - Traja králi (6. januára) a sviatok Krstu Pána (8.januára).
