Bratislava 24. marca (TASR) - Slovenská republika považuje posilnenú vojenskú prítomnosť členských krajín NATO na svojom území za významný prínos k zvýšeniu obranyschopnosti a k zaručeniu bezpečnosti svojho územia a obyvateľstva. Podľa rezortu obrany podporí prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území SR jej schopnosť brániť sa voči širokému spektru bezpečnostných hrozieb. TASR stanovisko poskytla hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Spôsobilosti zahraničných ozbrojených síl doplnia schopnosti a kapacity Ozbrojených síl (OS) SR a prispejú k zvýšeniu úrovne odstrašenia od prípadného ozbrojeného útoku. "Jedným zo základných prvkov obrannej stratégie NATO je aspekt odstrašenia. Počas samitu NATO vo Varšave v júli 2016 schválili posilnenú zostavu obrany a odstrašenia v reakcii na anexiu Krymu. Najzásadnejším rozhodnutím v oblasti posilnenia kolektívnej obrany bolo schválenie a vytvorenie Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku vo forme mnohonárodných bojových skupín," pripomenula hovorkyňa rezortu obrany.

Po vzore predmetných bojových skupín a v reakcii na napadnutie Ukrajiny Ruskou federáciou sa členské krajiny NATO zhodli na zriadení mnohonárodných bojových skupín posilnenej predsunutej prítomnosti pozdĺž celého východného krídla Aliancie (vrátane Rumunska, Bulharska, Maďarska a Slovenska). "Účelom vytvorenia bojovej skupiny, tzv. posilnenej Predsunutej prítomnosti (eFP) v SR, teda je pokrytie nedostatkových obranných spôsobilostí OS SR na obranu kritickej infraštruktúry. Ďalej posilnenie schopností reagovať na bezpečnostné hrozby a v prípade zhoršenia bezpečnostnej situácie spoločne s ozbrojenými silami ostatných krajín NATO plnenie úloh kolektívnej obrany," vysvetlila Kovaľ Kakaščíková.

Vytvorenie bojovej skupiny na Slovensku je súčasťou snahy posilniť východné krídlo Severoatlantickej aliancie v reakcii na zhoršenie bezpečnostnej situácie spôsobené ruskou inváziou na Ukrajinu. NATO rozhodlo o príprave zriadenia stálej prítomnosti na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku. Oficiálne to odobrili lídri NATO na štvrtkovom samite v Bruseli, na ktorom sa zúčastnila aj prezidentka Zuzana Čaputová. "Na Slovensku to bolo odobrené už aj parlamentom a bude sa to diať pod vedením Českej republiky," pripomenula.

Poslanecká snemovňa českého parlamentu vo štvrtok schválila mandát, ktorý umožní až 650 príslušníkom armády ČR pôsobiť na Slovensku do 30. júna 2023. Armáde ČR tak podľa vyjadrenia českého ministerstva obrany už nič nebráni začať pod svojím velením budovať mnohonárodnú bojovú skupinu NATO. Česká ministerka obrany Jana Černochová poukázala, že vyslanie českých vojakov na Slovensko má veľký význam aj v symbolickej rovine.