Poslanci v pondelok odobrili pozmeňujúci návrh k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ním zmenili aj zákon o volebnej kampani. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 28. októbra (TASR) - Zákaz zverejňovať výsledky prieskumov sa predĺži zo 14 dní na 50 dní pred voľbami. Poslanci v pondelok odobrili pozmeňujúci návrh k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ním zmenili aj zákon o volebnej kampani. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.
Prieskumy verejnej mienky podliehajú podľa predkladateľom vplyvom politických strán. Prieskumy sa preto podľa nich od seba líšia, aj keď sú zverejnené krátko po sebe, čoho dôsledkom je zmätený volič. "Sme toho názoru, že v tomto prípade sa zákonom neobmedzuje právo voliča na informácie, ale, naopak, je snaha chrániť voliča pred dezinformáciami a účelovými informáciami," argumentujú poslanci s tým, že je potrebné nechať voliča urobiť si úsudok podľa programu a činnosti vybranej politickej strany, ktorú sa rozhodne voliť.
Predĺženie moratória na prieskumy nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.
Schválená novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva prináša aj zmeny na kandidačnej listine. Kandidátka, ako aj hlasovací lístok v údaji o zamestnaní kandidáta nebudú obsahovať žiadne vlastné mená ani ich skratky.
Novelou sa podľa predkladateľov zo Smeru-SD zabezpečí, aby údaje o zamestnaní kandidátov neboli zneužívané na propagáciu občianskych združení, prípadne iných právnických osôb, "respektíve, aby tento údaj nebol používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, konkrétnej občianskej iniciatíve, združeniu a podobne".
Niektorí kandidáti podľa poslancov svoju angažovanosť napríklad v občianskych združeniach propagujú aj v období, keď je už vedenie volebnej kampane zakázané. Tieto údaje sa totiž dostávajú aj na hlasovací lístok.
Poslanci sa odvolávali aj na Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorá podľa nich skonštatovala, že dochádza k zneužívaniu rubriky "zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidačnej listiny", na politickú reklamu.
Podľa navrhovanej úpravy by mohol kandidát uvádzať viac zamestnaní, ak ich vykonáva, avšak bez uvádzania názvov zamestnávateľa. V prípade porušenia zákona komisia nemusí kandidáta zaregistrovať.
Koaliční poslanci zároveň pozmeňujúcim návrhom nahradili v celom texte právnej úpravy pojem "nezávislý kandidát" pojmom "kandidát bez politickej príslušnosti", zmeny pojmu sa týkajú aj iných zákonov. Odôvodnili to tým, že pojem nezávislý kandidát stratil svoj pravý význam a dnes sa ním označujú aj členovia politických strán.
Prieskumy verejnej mienky podliehajú podľa predkladateľom vplyvom politických strán. Prieskumy sa preto podľa nich od seba líšia, aj keď sú zverejnené krátko po sebe, čoho dôsledkom je zmätený volič. "Sme toho názoru, že v tomto prípade sa zákonom neobmedzuje právo voliča na informácie, ale, naopak, je snaha chrániť voliča pred dezinformáciami a účelovými informáciami," argumentujú poslanci s tým, že je potrebné nechať voliča urobiť si úsudok podľa programu a činnosti vybranej politickej strany, ktorú sa rozhodne voliť.
Predĺženie moratória na prieskumy nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.
Schválená novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva prináša aj zmeny na kandidačnej listine. Kandidátka, ako aj hlasovací lístok v údaji o zamestnaní kandidáta nebudú obsahovať žiadne vlastné mená ani ich skratky.
Novelou sa podľa predkladateľov zo Smeru-SD zabezpečí, aby údaje o zamestnaní kandidátov neboli zneužívané na propagáciu občianskych združení, prípadne iných právnických osôb, "respektíve, aby tento údaj nebol používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, konkrétnej občianskej iniciatíve, združeniu a podobne".
Niektorí kandidáti podľa poslancov svoju angažovanosť napríklad v občianskych združeniach propagujú aj v období, keď je už vedenie volebnej kampane zakázané. Tieto údaje sa totiž dostávajú aj na hlasovací lístok.
Poslanci sa odvolávali aj na Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorá podľa nich skonštatovala, že dochádza k zneužívaniu rubriky "zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidačnej listiny", na politickú reklamu.
Podľa navrhovanej úpravy by mohol kandidát uvádzať viac zamestnaní, ak ich vykonáva, avšak bez uvádzania názvov zamestnávateľa. V prípade porušenia zákona komisia nemusí kandidáta zaregistrovať.
Koaliční poslanci zároveň pozmeňujúcim návrhom nahradili v celom texte právnej úpravy pojem "nezávislý kandidát" pojmom "kandidát bez politickej príslušnosti", zmeny pojmu sa týkajú aj iných zákonov. Odôvodnili to tým, že pojem nezávislý kandidát stratil svoj pravý význam a dnes sa ním označujú aj členovia politických strán.