Komora poukázala na to, že prostredníctvom stavovských organizácií je možné požiadať Národnú radu (NR) SR o prehodnotenie počtu žiakov jednotlivých odborov.
Autor TASR
Bratislava 8. januára (TASR) - Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov (SK MTP) nesúhlasí s redukovaním počtu žiakov na stredných zdravotníckych školách. Tvrdí, že počet žiakov jednotlivých odborov v profesiách sanitár, praktická sestra, farmaceutický laborant a iných je potrebné prehodnotiť. Pre TASR to uviedol koordinátor riadenia činnosti kancelárie SK MTP Patrik Moškurjak.
Komora poukázala na to, že prostredníctvom stavovských organizácií je možné požiadať Národnú radu (NR) SR o prehodnotenie počtu žiakov jednotlivých odborov. "Stavovské organizácie tak činia v záujme zachovania efektívneho zdravotníctva, poskytovania adekvátnej ošetrovateľskej starostlivosti a v prospech pacienta. V rezorte ministerstva školstva a ministerstva zdravotníctva v spolupráci so zamestnávateľmi a stavovskou organizáciou by mali zákonodarcovia vytvoriť opatrenia, aby zdravotnícki pracovníci neodchádzali zo slovenského zdravotníctva do zahraničia," vysvetlil Moškurjak.
Zároveň pripomenul, že komora si váži krok ministerstva zdravotníctva, ktorým od 1. januára došlo k zvýšeniu platov aj pre zdravotnícke povolania registrované v SK MTP. Ako však dodal, týmto sa nedostatok zdravotníckych pracovníkov nevyrieši.
Predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Štefan Zelník (SNS) pre TASR uviedol, že bude v čo najkratšom čase k tejto téme iniciovať rokovanie s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou (nominantka Smeru-SD). "Zdravotné školy majú vo výbore pre zdravotníctvo plnú podporu. Nedostatok zdravotníckeho personálu vnímam ako celospoločenskú objednávku, ktorú je potrebné bezodkladne vyriešiť, aby nebola v Slovenskej republike ohrozená kvalitná a dostupná zdravotná starostlivosť," vysvetlil.
Zriaďovateľmi stredných škôl, a teda aj stredných zdravotných škôl, sú príslušné samosprávne kraje. Samosprávne kraje si určujú vždy do 15. novembra pre každú strednú školu vo svojej územnej pôsobnosti najvyšší počet žiakov prvého ročníka v dennej forme štúdia v členení na jednotlivé študijné odbory alebo na jednotlivé učebné odbory. Zelník preto "nerozumie krokom niektorých predsedov samosprávnych krajov, aký mali dôvod na nezvýšenie počtu žiakov, prípadne ich zníženie". Pripomenul, že stredné zdravotné školy sa môžu obrátiť so svojimi námietkami priamo na Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré môže počet prehodnotiť.
Podľa Zelníka celkovo chýba v systéme okolo 3000 zdravotných sestier. Z toho v nemocniciach v roku 2018 chýbalo 1020 sestier, v roku 2030 to má byť takmer 10.000. Vyplýva to z analýzy Inštitútu zdravotnej politiky, ktorou sa zaoberala vláda ešte v septembri minulého roka. "Ministerstvo zdravotníctva a školstva navrhli, aby sa nedostatok zdravotníckeho personálu riešil nielen zvyšovaním počtov prijatých študentov, ale aj finančnou motiváciou," zdôraznil.
Pod nedostatok pracovníkov sa podľa SK MTP podpísali aj vysoký priemerný vek zdravotníckych pracovníkov nelekárskeho zamerania v praxi, nepostačujúce personálne obsadenie v ambulantnej a ústavnej starostlivosti, nedostatok zdravotníckych pracovníkov pri lôžkach pacientov, ale aj vysoká fluktuácia zdravotníkov. "Všetky spomenuté negatívne signály upozorňujú, že je potrebná zmena v kontexte dlhodobého zámeru efektívneho zdravotníctva, pretože pri súčasnej situácii hrozí, že o pár rokov spomínané profesie nebude mať v dostatočnom počte v praxi kto vykonávať," dodal.
Komora poukázala na to, že prostredníctvom stavovských organizácií je možné požiadať Národnú radu (NR) SR o prehodnotenie počtu žiakov jednotlivých odborov. "Stavovské organizácie tak činia v záujme zachovania efektívneho zdravotníctva, poskytovania adekvátnej ošetrovateľskej starostlivosti a v prospech pacienta. V rezorte ministerstva školstva a ministerstva zdravotníctva v spolupráci so zamestnávateľmi a stavovskou organizáciou by mali zákonodarcovia vytvoriť opatrenia, aby zdravotnícki pracovníci neodchádzali zo slovenského zdravotníctva do zahraničia," vysvetlil Moškurjak.
Zároveň pripomenul, že komora si váži krok ministerstva zdravotníctva, ktorým od 1. januára došlo k zvýšeniu platov aj pre zdravotnícke povolania registrované v SK MTP. Ako však dodal, týmto sa nedostatok zdravotníckych pracovníkov nevyrieši.
Predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Štefan Zelník (SNS) pre TASR uviedol, že bude v čo najkratšom čase k tejto téme iniciovať rokovanie s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou (nominantka Smeru-SD). "Zdravotné školy majú vo výbore pre zdravotníctvo plnú podporu. Nedostatok zdravotníckeho personálu vnímam ako celospoločenskú objednávku, ktorú je potrebné bezodkladne vyriešiť, aby nebola v Slovenskej republike ohrozená kvalitná a dostupná zdravotná starostlivosť," vysvetlil.
Zriaďovateľmi stredných škôl, a teda aj stredných zdravotných škôl, sú príslušné samosprávne kraje. Samosprávne kraje si určujú vždy do 15. novembra pre každú strednú školu vo svojej územnej pôsobnosti najvyšší počet žiakov prvého ročníka v dennej forme štúdia v členení na jednotlivé študijné odbory alebo na jednotlivé učebné odbory. Zelník preto "nerozumie krokom niektorých predsedov samosprávnych krajov, aký mali dôvod na nezvýšenie počtu žiakov, prípadne ich zníženie". Pripomenul, že stredné zdravotné školy sa môžu obrátiť so svojimi námietkami priamo na Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré môže počet prehodnotiť.
Podľa Zelníka celkovo chýba v systéme okolo 3000 zdravotných sestier. Z toho v nemocniciach v roku 2018 chýbalo 1020 sestier, v roku 2030 to má byť takmer 10.000. Vyplýva to z analýzy Inštitútu zdravotnej politiky, ktorou sa zaoberala vláda ešte v septembri minulého roka. "Ministerstvo zdravotníctva a školstva navrhli, aby sa nedostatok zdravotníckeho personálu riešil nielen zvyšovaním počtov prijatých študentov, ale aj finančnou motiváciou," zdôraznil.
Pod nedostatok pracovníkov sa podľa SK MTP podpísali aj vysoký priemerný vek zdravotníckych pracovníkov nelekárskeho zamerania v praxi, nepostačujúce personálne obsadenie v ambulantnej a ústavnej starostlivosti, nedostatok zdravotníckych pracovníkov pri lôžkach pacientov, ale aj vysoká fluktuácia zdravotníkov. "Všetky spomenuté negatívne signály upozorňujú, že je potrebná zmena v kontexte dlhodobého zámeru efektívneho zdravotníctva, pretože pri súčasnej situácii hrozí, že o pár rokov spomínané profesie nebude mať v dostatočnom počte v praxi kto vykonávať," dodal.