Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa novej legislatívy musia súkromné osoby nadobudnutie domácej pálenice do 15 dní oznámiť nielen colnému úradu, ale aj Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Autor TASR
Bratislava 22. júna (TASR) – O možnosť oficiálne vyrábať domácu pálenku na vlastnom destilačnom zariadení nie je na Slovensku výraznejší záujem. Od začiatku januára, odkedy novela zákona domáce pálenie umožňuje, si destilačné zariadenie na daňových úradoch zaregistrovalo desať ľudí. Predseda Združenie páleníc a liehovarov na výrobu destilátov na Slovensku Viktor Mikuška hovorí o zbytočnom zákone.
Podľa novej legislatívy musia súkromné osoby nadobudnutie domácej pálenice do 15 dní oznámiť nielen colnému úradu, ale aj Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Navyše, pred samotnou výrobou sa musia zaevidovať a do troch dní od uvoľnenia uzáveru zariadenia zaplatiť spotrebnú daň.
"To, čo sme hovorili, sa potvrdilo. Nikto o to nemá záujem. Iba tí ľudia o to majú záujem, ktorí mali doteraz nelegálne čierne pálenice," povedal Mikuška. Napriek tomu, že počet domácich výrobcov pálenky biznis oficiálnych páleníc neohrozuje, chystá sa združenie páleníc napadnúť zákon na ústavnom súde.
"Pred zákonom sme si všetci rovní, no my sme museli zakúpiť meradlá za veľké peniaze. Jedno meradlo stálo 6000 eur," upozornil Mikuška. "A tu niekto povedal, nemusíte mať meradlá a môžete páliť," dodal. Združenie, ktoré zastrešuje 216 pestovateľských páleníc, sa podľa svojho predsedu neobáva ekonomických dopadov novely, no má pochybnosti o kvalite doma vyrobenej pálenky. "To, čo doteraz pálili títo čierni páleničiari doma, to je zdraviu škodlivý destilát," dodal Mikuška.
Nie je však isté, či všetci noví majitelia destilačných prístrojov svoje pálenice v zmysle zákona úradom oznámili. Napríklad maďarská spoločnosť Hazaipálinka.hu Kereskedelmi és Szolgáltató Kft. predala na Slovensku od začiatku roka "niekoľko desiatok" destilačných zariadení. Od väčšieho záujmu o domáce pálenie podľa tohto predajcu odrádza ľudí povinnosť nechať si pálenicu zaplombovať finančným úradom. Firiem ponúkajúcich domáce pálenice je pritom na Slovensku viacero.
Finančná správa SR podľa jej hovorkyne Ivany Skokanovej v súčasnosti žiadnu novú žiadosť súkromného výrobcu destilátu o zaradenie do evidencie súkromných výrobcov destilátu neeviduje. Neoznámenie zakúpenia destilačného zariadenia je ale klasifikované ako priestupok, alebo dokonca trestný čin. Po informovaní colného úradu a ministerstva pôdohospodárstva musia ešte záujemcovia o domáce pálenie požiadať colný úrad o zaradenie do evidencie súkromných výrobcov destilátu a o vydanie potvrdenia o evidencii. Výrobu destilátu môžu začať vykonávať až po zaevidovaní a vydaní potvrdenia colným úradom.
Povinnosti súkromných výrobcov pálenky sa však týmto nekončia. Musia tiež podať colnému úradu za kalendárny rok daňové priznanie z celkového povoleného množstva 25 litrov čistého alkoholu, a to do troch pracovných dní od prvého uvoľnenia uzáveru destilačného zariadenia colným úradom. Zároveň musia zaplatiť aj spotrebnú daň. Súkromný výrobca liehu zaplatí paušálnu daň za maximálne povolené množstvo, teda 135 eur. Na toto množstvo destilátu sa uplatňuje znížená sadzba dane, 5,40 eura za liter 100 % destilátu.
Podľa novej legislatívy musia súkromné osoby nadobudnutie domácej pálenice do 15 dní oznámiť nielen colnému úradu, ale aj Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Navyše, pred samotnou výrobou sa musia zaevidovať a do troch dní od uvoľnenia uzáveru zariadenia zaplatiť spotrebnú daň.
"To, čo sme hovorili, sa potvrdilo. Nikto o to nemá záujem. Iba tí ľudia o to majú záujem, ktorí mali doteraz nelegálne čierne pálenice," povedal Mikuška. Napriek tomu, že počet domácich výrobcov pálenky biznis oficiálnych páleníc neohrozuje, chystá sa združenie páleníc napadnúť zákon na ústavnom súde.
"Pred zákonom sme si všetci rovní, no my sme museli zakúpiť meradlá za veľké peniaze. Jedno meradlo stálo 6000 eur," upozornil Mikuška. "A tu niekto povedal, nemusíte mať meradlá a môžete páliť," dodal. Združenie, ktoré zastrešuje 216 pestovateľských páleníc, sa podľa svojho predsedu neobáva ekonomických dopadov novely, no má pochybnosti o kvalite doma vyrobenej pálenky. "To, čo doteraz pálili títo čierni páleničiari doma, to je zdraviu škodlivý destilát," dodal Mikuška.
Nie je však isté, či všetci noví majitelia destilačných prístrojov svoje pálenice v zmysle zákona úradom oznámili. Napríklad maďarská spoločnosť Hazaipálinka.hu Kereskedelmi és Szolgáltató Kft. predala na Slovensku od začiatku roka "niekoľko desiatok" destilačných zariadení. Od väčšieho záujmu o domáce pálenie podľa tohto predajcu odrádza ľudí povinnosť nechať si pálenicu zaplombovať finančným úradom. Firiem ponúkajúcich domáce pálenice je pritom na Slovensku viacero.
Finančná správa SR podľa jej hovorkyne Ivany Skokanovej v súčasnosti žiadnu novú žiadosť súkromného výrobcu destilátu o zaradenie do evidencie súkromných výrobcov destilátu neeviduje. Neoznámenie zakúpenia destilačného zariadenia je ale klasifikované ako priestupok, alebo dokonca trestný čin. Po informovaní colného úradu a ministerstva pôdohospodárstva musia ešte záujemcovia o domáce pálenie požiadať colný úrad o zaradenie do evidencie súkromných výrobcov destilátu a o vydanie potvrdenia o evidencii. Výrobu destilátu môžu začať vykonávať až po zaevidovaní a vydaní potvrdenia colným úradom.
Povinnosti súkromných výrobcov pálenky sa však týmto nekončia. Musia tiež podať colnému úradu za kalendárny rok daňové priznanie z celkového povoleného množstva 25 litrov čistého alkoholu, a to do troch pracovných dní od prvého uvoľnenia uzáveru destilačného zariadenia colným úradom. Zároveň musia zaplatiť aj spotrebnú daň. Súkromný výrobca liehu zaplatí paušálnu daň za maximálne povolené množstvo, teda 135 eur. Na toto množstvo destilátu sa uplatňuje znížená sadzba dane, 5,40 eura za liter 100 % destilátu.
