Bratislava 26. marca (TASR) - Základným problémom je, že v spoločnosti vládne zážitková medicína. Druhým je kríza autorít, teda spochybňovanie odborníkov, ktorá je alarmujúca. Výsledkom je aj to, že duševné zdravie spoločnosti trpí. Na stredajšej tlačovej konferencii to uviedol predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a člen Slovenskej spoločnosti patológov Slovenskej lekárskej spoločnosti Michal Palkovič.

„Zážitková medicína spočíva v tom, že ja som niekde počul, ja som niečo vyskúšal. A je to automaticky univerzálny fakt, že to musí fungovať na všetkých,“ skonštatoval Palkovič.

Poukázal tiež na problém spojený s pretrvávajúcou krízou autorít. Odborníci vrátane súdnych lekárov i patológov robia rozhodnutia, ktoré vedia zdokladovať a odôvodniť, a za ktorými si stoja, pričom sa nebránia konzultáciám i diskusiám. Problémom však je, ak sa šíria nepravdivé, lživé, neoverené či ničím nepodložené informácie. Trpí tým duševné zdravie spoločnosti, a teda aj pacientov.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

„Vidíme strach, ktorý sa šíri úplne zbytočne,“ poznamenal Palkovič s tým, že komunikovať dielčie informácie v procese hľadania odpovedí nie je správny vedecký postup. A následne, ak odborník svoju prácu dokončí, mal by ju dať na oponentúru a zhodnotenie. Pripomenul, že konzultácia je metóda práce, ktorú využívajú aj súdni lekári a patológovia pri hľadaní odpovede na otázky, prečo pacient zomrel a či sa nedalo jeho úmrtiu predísť.

Patológovia a súdni lekári odmietajú, že by napríklad zamlčiavali dôvody úmrtia počas pandémie COVID-19. Takéto tvrdenia považujú za zavádzajúce a lživé. Zdôrazňujú, že tak, ako pred pandémiou, tak počas nej i po nej postupovali vždy vedecky a odborne a vždy na ochranu verejného zdravia i každého pacienta. Sú pripravení na diskusiu s kýmkoľvek, kto o tom prejaví záujem, svoju prácu vedia podložiť.

Nesúhlasia však ani s kriminalizáciou lekárov, dôsledkom čoho je vážne narušenie vzťahu lekár - pacient. Dôsledkom toho môže byť, že matky odmietajú akékoľvek očkovanie pre svoje deti, pričom môže ísť aj o iné významné infekčné ochorenia ako len koronavírus. „Situácie navodzujú nedôveru k lekárom a prijímanie alternatívnych možností liečby. To je neuralgický uzol, kde treba zasiahnuť,“ myslí František Štuller, zástupca výboru Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti. Poukazuje na prípad úmrtia dieťaťa na čierny kašeľ v 21. storočí, ktoré nebolo očkované.

Na dôsledky straty dôvery voči postupom lekárov a spochybňovanie ich dobrých úmyslov poukázala aj prezidentka Slovenskej spoločnosti patológov Slovenskej lekárskej spoločnosti Henrieta Šidlová. Spoločnosť sa podľa nej dostáva na „scestie“ a začína to byť nebezpečné. Pacienti, napríklad aj onkologickí pacienti, môžu pre zneisťujúce, dlhodobo rezonujúce vyjadrenia na adresu lekárov zvoliť vyčkávajúci alebo alternatívny spôsob liečby. Pre pacienta síce môže byť podporný, ale nie jednoznačný, pričom výsledok môže byť pre neho fatálny.