Na Slovensku sú sociálne služby poskytované jednému percentu obyvateľov, viac ako polovicu z toho tvoria ľudia v dôchodkovom veku, v číslach ide približne o 34.000 ľudí.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. júna (TASR) – Počet kontrol poskytovania sociálnych služieb je vzhľadom na počet zariadení neprimerane nízky. Na štvrtkovej tlačovej konferencii na to upozornila verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Ombudsmanka vychádza zo zistení prieskumu zameraného na úroveň kontroly dodržiavania ľudských práv v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na seniorov, ktorý jej úrad vykonal v rokoch 2017 a 2018.
Patakyová informovala o tom, že prieskum sa sústredil na tri zásadné otázky - kto by mal vykonávať kontroly, na čo by mali byť zamerané a aká by mala byť frekvencia kontrol. "Informácie sme zozbierali formou dotazníkov, zistenia sme overovali a konfrontovali aj prieskumom v teréne, v ktorom aktuálne pokračujeme v ďalších zariadeniach," dodala ombudsmanka.
Základným zistením prieskumu je to, že sa kontroly nevykonávajú tak často, ako by to bolo potrebné. "Napríklad Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) ich v priemere ročne vykonalo osem, vyššie územné celky (VÚC) 90 a obce 120, čo je vzhľadom na počet sledovaných zariadení (756) nedostatočné," upozornila na to ombudsmanka.
Zistením prieskumu bolo tiež, že hoci kontroly môžu vykonávať viaceré orgány - ministerstvo, VÚC, obce, pri špecifických aspektoch aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou či regionálne úrady verejného zdravotníctva a riaditeľstvá Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) – je zákonná úprava pomerne zmätočná a nejasne stanovuje právomoci kontrolných orgánov.
Problémom je i formálnosť vykonaných kontrol. "Často sú len administratívne, zameriavajú sa najmä na písomné podklady a spisy a nereflektujú reálny stav a kvalitu poskytovania sociálnych služieb," zdôraznila Patakyová.
Gestor prieskumu Juraj Jando z Kancelárie verejnej ochrankyne práv to dokumentoval i príkladom zo zariadenia, v ktorom po kontrole ministerstva i VÚC vykonal prieskum aj úrad ombudsmanky. "Ministerstvo i samosprávny kraj vykázali iba administratívne chyby v dokumentoch, v zariadení boli však závažnejšie nedostatky," skonštatoval Jando. "Muži a ženy nemajú osobitne vyčlenené WC a sprchu, niektoré chodby nie sú dostatočne osvetlené, všetci seniori sa musia podriaďovať povinnému režimu budíčka a večierky. Chýba aktívna realizácia vypracovaných postupov na individuálnu podporu seniorov. Tí, ktorí trpia zníženou mobilitou, nie sú počas dňa aktívni, iba sedia alebo ležia na posteli v izbe," konkretizoval.
Verejná ochrankyňa práv o zisteniach prieskumu už hovorila s dotknutými orgánmi, predložila im tiež návrhy na nápravu, ktorých prijatie bude sledovať. Podnety sa týkali úpravy systému kontroly s jasne určenou zodpovednosťou, zvýšenia počtu kontrolórov a ich odborného potenciálu a nárastu vykonávaných kontrol.
Na Slovensku sú sociálne služby poskytované jednému percentu obyvateľov, viac ako polovicu z toho tvoria ľudia v dôchodkovom veku, v číslach ide približne o 34.000 ľudí. Sociálne služby na Slovensku poskytuje 756 poskytovateľov.
Patakyová informovala o tom, že prieskum sa sústredil na tri zásadné otázky - kto by mal vykonávať kontroly, na čo by mali byť zamerané a aká by mala byť frekvencia kontrol. "Informácie sme zozbierali formou dotazníkov, zistenia sme overovali a konfrontovali aj prieskumom v teréne, v ktorom aktuálne pokračujeme v ďalších zariadeniach," dodala ombudsmanka.
Základným zistením prieskumu je to, že sa kontroly nevykonávajú tak často, ako by to bolo potrebné. "Napríklad Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) ich v priemere ročne vykonalo osem, vyššie územné celky (VÚC) 90 a obce 120, čo je vzhľadom na počet sledovaných zariadení (756) nedostatočné," upozornila na to ombudsmanka.
Zistením prieskumu bolo tiež, že hoci kontroly môžu vykonávať viaceré orgány - ministerstvo, VÚC, obce, pri špecifických aspektoch aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou či regionálne úrady verejného zdravotníctva a riaditeľstvá Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) – je zákonná úprava pomerne zmätočná a nejasne stanovuje právomoci kontrolných orgánov.
Problémom je i formálnosť vykonaných kontrol. "Často sú len administratívne, zameriavajú sa najmä na písomné podklady a spisy a nereflektujú reálny stav a kvalitu poskytovania sociálnych služieb," zdôraznila Patakyová.
Gestor prieskumu Juraj Jando z Kancelárie verejnej ochrankyne práv to dokumentoval i príkladom zo zariadenia, v ktorom po kontrole ministerstva i VÚC vykonal prieskum aj úrad ombudsmanky. "Ministerstvo i samosprávny kraj vykázali iba administratívne chyby v dokumentoch, v zariadení boli však závažnejšie nedostatky," skonštatoval Jando. "Muži a ženy nemajú osobitne vyčlenené WC a sprchu, niektoré chodby nie sú dostatočne osvetlené, všetci seniori sa musia podriaďovať povinnému režimu budíčka a večierky. Chýba aktívna realizácia vypracovaných postupov na individuálnu podporu seniorov. Tí, ktorí trpia zníženou mobilitou, nie sú počas dňa aktívni, iba sedia alebo ležia na posteli v izbe," konkretizoval.
Verejná ochrankyňa práv o zisteniach prieskumu už hovorila s dotknutými orgánmi, predložila im tiež návrhy na nápravu, ktorých prijatie bude sledovať. Podnety sa týkali úpravy systému kontroly s jasne určenou zodpovednosťou, zvýšenia počtu kontrolórov a ich odborného potenciálu a nárastu vykonávaných kontrol.
Na Slovensku sú sociálne služby poskytované jednému percentu obyvateľov, viac ako polovicu z toho tvoria ľudia v dôchodkovom veku, v číslach ide približne o 34.000 ľudí. Sociálne služby na Slovensku poskytuje 756 poskytovateľov.