Obytná plocha odsúdeného v uzamykanej cele by mala byť najmenej štyri metre štvorcové a 3,5 metra štvorcového v neuzamykanej cele alebo izbe.
Autor TASR
Bratislava 26. júla (TASR) – Rezort spravodlivosti navrhuje zlepšiť podmienky pre odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Okrem definovania minimálnej obytnej plochy má pomôcť k vyššej miere humanizácie vo väzenstve aj umiestňovanie odsúdených čo najbližšie k miestu ich bydliska. O zaradení do stupňa stráženia by mohla po novom rozhodovať komisia. Vyplýva to z navrhovanej novely zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorá je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Okrem umiestňovania odsúdených do väzníc čo najbližšie k bydlisku sa navrhuje zohľadniť bezpečnostné hľadisko, "ak by v prípade umiestnenia odsúdeného do daného ústavu hrozilo nebezpečenstvo zo strany iných odsúdených".
O zaradení odsúdeného do stupňa stráženia by mala namiesto súdu rozhodovať komisia príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody. "Zaradenie do stupňa stráženia má byť prispôsobené odsúdenému, a nie trestnému činu, pretože trest uložený za rovnaké trestné činy nepôsobí na všetkých odsúdených rovnako," ozrejmilo ministerstvo v materiáli zverejnenom na legislatívnom portáli slov-lex.sk.
Obytná plocha odsúdeného v uzamykanej cele by mala byť najmenej štyri metre štvorcové a 3,5 metra štvorcového v neuzamykanej cele alebo izbe. Vzhľadom na existujúce ubytovacie kapacity väzenských zariadení nie je podľa navrhovateľa možné úplné rešpektovanie odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. "Navrhované znenie preto považujeme len za núdzové a dočasné riešenie," spresnili.
Rozšíriť by sa mohol okruh vecí osobnej spotreby, ktoré môže mať odsúdený pri sebe. Právo na návštevu by sa mohlo rozšíriť o videonávštevu, navrhuje sa aj zvýšenie minimálnej doby telefonovania odsúdených. Úpravy sa má dočkať aj výkon trestu matiek s deťmi či výkon trestu na otvorenom oddelení i špecializovaných oddieloch. Tiež spôsob odmeňovania väzňov. Základná výška pracovnej odmeny by mala po novom zodpovedať 40 percentám sumy minimálnej mzdy určenej osobitným predpisom. Zaviesť by sa tiež mohol zmiešaný systém podmienečného prepustenia.
"Za účelom zvyšovania humanizácie vo väzenstve sa budú bez ohľadu na stupeň stráženia návštevy realizovať najmä priamym kontaktom, s výnimkou odsúdených umiestnených v oddiele doživotných trestov, kde sa budú návštevy realizovať spravidla bezkontaktne,“ podotkli s tým, že riaditeľ ústavu bude môcť v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o návšteve bez priameho kontaktu.
Systém ukladania disciplinárnych trestov by sa mohol doplniť o pravidlo postihu pri súbehu viacerých disciplinárnych previnení. "Skracuje sa dĺžka neprerušeného výkonu postupne uložených disciplinárnych trestov umiestnenia do cely disciplinárneho trestu alebo do samoväzby a predlžuje sa doba, po uplynutí ktorej môže obvinený vykonať zvyšok nevykonaného disciplinárneho trestu," priblížili v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu. Mala by sa tiež vypustiť povinnosť lekárov potvrdzovať možnosť výkonu disciplinárnych trestov. Súčasťou disciplinárnych trestov nemá byť zákaz telefonovania.
Legislatívny návrh možno pripomienkovať do 11. augusta. Účinnosť zákona je navrhovaná od 1. januára 2023. V prípade ustanovení týkajúcich sa problematiky stupňov stráženia a výkonu trestu odňatia slobody matiek s deťmi o rok neskôr.
Okrem umiestňovania odsúdených do väzníc čo najbližšie k bydlisku sa navrhuje zohľadniť bezpečnostné hľadisko, "ak by v prípade umiestnenia odsúdeného do daného ústavu hrozilo nebezpečenstvo zo strany iných odsúdených".
O zaradení odsúdeného do stupňa stráženia by mala namiesto súdu rozhodovať komisia príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody. "Zaradenie do stupňa stráženia má byť prispôsobené odsúdenému, a nie trestnému činu, pretože trest uložený za rovnaké trestné činy nepôsobí na všetkých odsúdených rovnako," ozrejmilo ministerstvo v materiáli zverejnenom na legislatívnom portáli slov-lex.sk.
Obytná plocha odsúdeného v uzamykanej cele by mala byť najmenej štyri metre štvorcové a 3,5 metra štvorcového v neuzamykanej cele alebo izbe. Vzhľadom na existujúce ubytovacie kapacity väzenských zariadení nie je podľa navrhovateľa možné úplné rešpektovanie odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. "Navrhované znenie preto považujeme len za núdzové a dočasné riešenie," spresnili.
Rozšíriť by sa mohol okruh vecí osobnej spotreby, ktoré môže mať odsúdený pri sebe. Právo na návštevu by sa mohlo rozšíriť o videonávštevu, navrhuje sa aj zvýšenie minimálnej doby telefonovania odsúdených. Úpravy sa má dočkať aj výkon trestu matiek s deťmi či výkon trestu na otvorenom oddelení i špecializovaných oddieloch. Tiež spôsob odmeňovania väzňov. Základná výška pracovnej odmeny by mala po novom zodpovedať 40 percentám sumy minimálnej mzdy určenej osobitným predpisom. Zaviesť by sa tiež mohol zmiešaný systém podmienečného prepustenia.
"Za účelom zvyšovania humanizácie vo väzenstve sa budú bez ohľadu na stupeň stráženia návštevy realizovať najmä priamym kontaktom, s výnimkou odsúdených umiestnených v oddiele doživotných trestov, kde sa budú návštevy realizovať spravidla bezkontaktne,“ podotkli s tým, že riaditeľ ústavu bude môcť v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o návšteve bez priameho kontaktu.
Systém ukladania disciplinárnych trestov by sa mohol doplniť o pravidlo postihu pri súbehu viacerých disciplinárnych previnení. "Skracuje sa dĺžka neprerušeného výkonu postupne uložených disciplinárnych trestov umiestnenia do cely disciplinárneho trestu alebo do samoväzby a predlžuje sa doba, po uplynutí ktorej môže obvinený vykonať zvyšok nevykonaného disciplinárneho trestu," priblížili v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu. Mala by sa tiež vypustiť povinnosť lekárov potvrdzovať možnosť výkonu disciplinárnych trestov. Súčasťou disciplinárnych trestov nemá byť zákaz telefonovania.
Legislatívny návrh možno pripomienkovať do 11. augusta. Účinnosť zákona je navrhovaná od 1. januára 2023. V prípade ustanovení týkajúcich sa problematiky stupňov stráženia a výkonu trestu odňatia slobody matiek s deťmi o rok neskôr.