Bratislava 15. apríla (TASR) - K pripravovanej novele infozákona sa momentálne realizujú rozporové konania na úrovni ministrov. Pre TASR to uviedla hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Zuzana Drobová. K návrhu novely prišlo niekoľko stoviek pripomienok, ktoré rezort vyhodnocuje. Šéf rezortu Gábor Gál (Most-Híd) nepotvrdil, či sa podarí novelu predložiť ešte v tomto volebnom období. Návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám má okrem iného rozvinúť obsah práva občanov na informácie či odstrániť nedostatky brániace efektívnej práci orgánov verejnej správy.

"Dôležité bolo začať pracovať na infozákone, Gábor Gál tak urobil a keďže prišlo niekoľko stoviek pripomienok, je to dlhodobý proces," odpovedala Drobová na otázku, či bude novela zákona predložená počas aktuálneho volebného obdobia.

Novela by mala napríklad umožniť sprístupniť informácie týkajúce sa obsahu rozhodnutí, ktoré sa môžu dotýkať významných spoločenských otázok. Ministerstvo uvádza ako príklady trestné činy korupcie, subvenčné podvody, skrátenie dane a poistného, neodvedenie dane a poistného, daňový podvod, marenie výkonu správy daní či trestné činy verejných činiteľov.

V prípade schválenia zmien by mali mať úplnú sprístupňovaciu povinnosť tzv. verejné podniky, ktoré sú v určitom zmysle monopolom. Ide napríklad o podniky, ktoré prevádzkujú železničné dráhy, sú jediným poskytovateľom MHD na území konkrétneho mesta alebo zabezpečujú zber a likvidáciu odpadu na území mesta ako jediný subjekt.

Infozákon by sa po novom nemal vzťahovať na rozbory, analýzy, referáty, odborné stanoviská či prognózy, ak nie sú k dispozícii. Novelou chce tiež rezort zaviesť tzv. imunitu pre občanov – žiadateľov v prípade ich dobromyseľnosti o šírení poskytnutých informácií.

Podľa ministerstva by sa mal rozšíriť okruh povinne zverejňovaných informácií o osobe, ktorú povinná osoba vymenovala, zvolila alebo inak ustanovila do funkcie štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu. "Okruh sa vzťahuje na ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, orgány miestnej štátnej správy, obce, vyššie územné celky," uviedlo ministerstvo.

Minimálna lehota zverejňovania povinne zverejnenej zmluvy by sa v prípade prijatia novely predĺžila z päť na desať rokov, takisto by sa zaviedla možnosť žiadateľa a povinnej osoby dohodnúť sa na predĺžení lehoty.

Právnou úpravou by sa okrem iného malo aj zlepšiť fungovanie Centrálneho registra zmlúv cez lepšiu funkcionalitu údajov, zaviesť by sa mala ochrana pred zmenou údajov v zmluvách, ochrana pred manipuláciou, ako aj transparentné pravidlá pri formálnych úpravách zmlúv.

Novelou chce tiež rezort zamedziť tomu, aby kontrolovaný subjekt ako povinná osoba "umelo" vyvolal vnútornú kontrolu s cieľom blokovať verejnosť v jej práve na informácie o podkladoch kontroly.