Bratislava 8. augusta (TASR) - Ministerstvo spravodlivosti (MS) predkladá do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa takzvaný protischránkový zákon. Predkladaný návrh zákona je výsledkom analýzy vyše ročnej aplikácie návrhu zákona. Už pri schvaľovaní pôvodnej právnej úpravy sa rezort spravodlivosti v doložke vybraných vplyvov zaviazal k vyhodnoteniu účinnosti právnej úpravy. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu spravodlivosti Zuzana Drobová.

Reálne dopady pôvodne schváleného zákona začali byť pre aplikačnú prax zrejmé až momentom účinnosti výslednej podoby zákona schválenej parlamentom. V rámci legislatívneho procesu pôvodného zákona neboli na strane dotknutých subjektov dostatočným spôsobom zohľadnené a vyhodnotené jeho možné dopady, čo v praxi viedlo k tomu, že zákon dopadá aj na transakcie, pri ktorých to nie je účelné alebo legitímne. "Už od prvých dní účinnosti zákona bol rezort spravodlivosti konfrontovaný s otázkami subjektov aplikačnej praxe týkajúcimi sa výkladu právnej úpravy tam, kde sa táto nejavila jednoznačnou, ako aj otázkami technického charakteru súvisiacimi s elektronickými službami registra partnerov verejného sektora. Všetky tieto otázky, resp. nezrovnalosti sme priebežne riešili metodickým usmerňovaním, čo viedlo k ustáleniu niektorých otázok a postupov v praxi. Tam, kde sa tak nestalo, stali sa vzniknuté problémy vhodnou základňou pre obsahové vymedzenie predkladaného návrhu zákona," uviedol minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd).

V nadväznosti na zverejnenú predbežnú informáciu sa zapojila do prípravy návrhu zákona aj verejnosť, resp. dotknuté subjekty ako oprávnené osoby, zástupcovia podnikateľského sektora, ale aj orgány verejnej moci. Ministerstvo spravodlivosti uplatnené podnety k zmene právnej úpravy vyhodnotilo a v rozsahu neodporujúcom základným pilierom právnej úpravy aj zohľadnilo. "Nový návrh zákona vnímame ako pracovný materiál, rezort spravodlivosti aktuálne zvažuje možnosti, ako znížiť administratívnu záťaž na strane partnerov verejného sektora. Keďže dotknuté subjekty už s prvotným návrhom vyjadrili do istej miery nesúhlasné stanovisko, budeme ešte ďalej rokovať o alternatívach," poznamenal Gál.

Z hľadiska praktického fungovania registra partnerov verejného sektora bolo do registra zapísaných ku dňu účinnosti zákona 11.194 partnerov verejného sektora. "K výmazu po uplynutí prechodného obdobia došlo v 7104 prípadoch. Stav zapísaných subjektov k 1. máju je 16.140 partnerov verejného sektora. Z hľadiska vybavovania agendy registrujúcim orgánom sa agenda v priemere ustálila na 1035 návrhov na zápis mesačne," uviedla Drobová.

Z hľadiska obsahu zmien návrhu zákona tieto možno rozdeliť do troch skupín. V prvom rade ide o zmeny, ktoré sa týkajú pôsobnosti zákona, pričom sa na tento účel prehodnocuje vymedzenie partnera verejného sektora a rozsah transakcií, ktoré sú podriadené režimu zákona. Druhú skupinu zmien predstavujú také, ktoré sa týkajú procesných ustanovení zákona, ktoré reflektujú najmä skúsenosti oprávnených osôb a registrujúceho orgánu. Tretiu skupinu zmien predstavujú zmeny, ktoré možno označiť ako súvisiace či vyvolané. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. novembra.

Pôvodný "protischránkový zákon", ktorý pripravilo MS s účinnosťou od 1. februára 2017 má zabezpečovať transparentné nakladanie s verejnými zdrojmi. Zákon o registri partnerov verejného sektora upravuje pre firmy povinnosť zaregistrovať sa v registri partnerov verejného sektora. Okrem toho sú firmy povinné zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.