Bratislava 12. augusta (TASR) - Okrem generálneho prokurátora by mohol podať žalobu na rozpustenie politickej strany aj verejný ochranca práv. Vyplýva to z legislatívneho zámeru na novelizáciu správneho súdneho poriadku, ktorý predložilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR.

"Cieľom predkladaného návrhu zákona je umožniť verejnému ochrancovi práv, rovnako ako generálnemu prokurátorovi, chrániť základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb pred neústavnou činnosťou politických strán, a to žalobou na rozpustenie politickej strany," píše sa v zámere.

Rezort ozrejmil, že takáto pôsobnosť ombudsmana by sa mohla uplatňovať tam, kde zlyhávajú iné kontrolné a sankčné mechanizmy orgánov verejnej moci vo vzťahu k politickým stranám, ktoré "svojou činnosťou porušujú Ústavu SR garantujúcu demokratické zriadenie a ľudské práva a slobody". Ako príklad uviedol rezort nečinnosť či nedostatočné rozhodovanie dotknutých orgánov.

Post verejného ochrancu práv je aktuálne neobsadený. Uvoľnil sa potom, ako Márii Patakyovej uplynul mandát. Voľba ombudsmana sa opakovane presúva už od marca tohto roka. Plénum Národnej rady SR by k nej zrejme malo pristúpiť na najbližšej riadnej schôdzi, ktorá sa má začať 13. septembra. Nateraz platí termín podávania návrhov kandidátov do 26. augusta.

OĽANO i opozícia spochybňujú motiváciu MS rozšíriť kompetencie ombudsmana

Nápad rozšíriť právomoci verejného ochrancu práv o možnosť podať žalobu na rozpustenie politickej strany by si vyžadoval novelizáciu ústavy. Tá by sa však nemala meniť len preto, že sa niekomu nepáči rozhodnutie generálneho prokurátora. V reakcii na legislatívny návrh Ministerstva spravodlivosti (MS) SR o možnosti rozšíriť kompetencie ombudsmana aj o kontrolu činnosti politických strán, to uviedol predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák z OĽANO. Ideu z rezortu Márie Kolíkovej (SaS) odmietajú opozičné strany, vidia v tom nepremyslený nápad a útok voči osobe generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Vetrák upozornil, že v prípade zmeny by muselo dôjsť k úpravám kompetencií prokuratúry a verejného ochrancu práv na základe širšej odbornej diskusie. Pripomína pritom, že ešte v roku 2020 zhodnotila ministerka spravodlivosti terajšie nastavenie postavenia a právomocí prokuratúry ako vyhovujúce. "Nie je preto zrejmé, či ide o zmenu názoru u Márie Kolíkovej, alebo o snahu zapáčiť sa médiám. Nepovažujem za vhodné meniť ústavu kvôli tomu, že sa niekomu nepáči rozhodnutie generálneho prokurátora," dodal Vetrák.

Upozorňuje tiež na právomoc prezidentky Zuzany Čaputovej podať návrh na disciplinárne konanie v prípade, ak by generálny prokurátor nerozhodol správne alebo zákonne. "Ministerka Kolíková by tiež mohla navrhnúť, aby stačila tretina poslancov parlamentu na začatie takéhoto konania," dodal Vetrák.

Podľa mimoparlamentného Hlasu-SD sa vládna koalícia snaží ďalším legislatívnym návrhom vyriešiť svoju osobnú nespokojnosť s personálnym obsadením generálneho prokurátora. Aj Hlas upozorňuje, že v danej veci by muselo prísť k dôkladnému právnemu rozboru, zmysluplnosť rozšírenia kompetencie verejného ochrancu práv o kontrolu činnosti politických strán však spochybňuje. "Nevieme si predstaviť prenesenie tejto zodpovednosti na ombudsmana, ktorého poslaním je niečo úplne iné," tlmočil postoj Hlasu Martin Dorčák z tlačového oddelenia strany.

Opozičný Smer-SD je presvedčený, že Kolíkovej návrh nie je odrazom snahy zlepšiť právny systém, ale úsilím "silou-mocou degradovať pozíciu generálneho prokurátora oslabovaním a odoberaním kompetencií".

ĽSNS považuje Kolíkovej iniciatívu za nezmyselný návrh, miešajúci kompetencie prokuratúry a verejného ochrancu práv, podľa podpredsedu strany Martina Beluského je ďalším potvrdením neschopnosti ministerky vykonávať svoju funkciu.

V návrhu novelizácie správneho súdneho poriadku predložil rezort spravodlivosti možnosť, aby okrem generálneho prokurátora mal i verejný ochranca práv kompetenciu podať žalobu na rozpustenie politickej strany. Rezort ozrejmil, že takáto pôsobnosť ombudsmana by sa mohla uplatňovať tam, kde zlyhávajú iné kontrolné a sankčné mechanizmy orgánov verejnej moci vo vzťahu k politickým stranám, ktoré "svojou činnosťou porušujú Ústavu SR garantujúcu demokratické zriadenie a ľudské práva a slobody".

Kolíková upozornila, že uvedený návrh nie je novinkou. Priznáva, že opätovne ho dostala na stôl verejná debata, týkajúca sa rozhodnutia generálneho prokurátora Žilinku o nepodaní návrhu na rozpustenie ĽSNS, keďže nezistil podmienky pre podanie žaloby.