Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na margo nízkeho nasadenia náramkov ministerstvo spravodlivosti zverejnilo informáciu, že v Španielsku, bolo za prvý rok prevádzky podobného systému monitorovaných len 44 osôb.
Autor TASR
Bratislava 8. júla (TASR) – Súdy za prvý polrok tohto roka schválili trest domáceho väzenia pre deväť osôb. Informovalo o tom ministerstvo spravodlivosti v rámci štatistiky využitia Elektronického systému monitoringu osôb (ESMO). Z tohto počtu bol monitoring prostredníctvom elektronických náramkov ukončený u troch odsúdených.
Pokračuje tak nepriaznivý trend z minulého roka, kedy bol systém ESMO nasadený do ostrej prevádzky. Projekt za viac ako 27 miliónov eur stále nedokázal zvýšiť počet ukladaných alternatívnych trestov, čo bol hlavný cieľ, ktorý deklaroval bývalý minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD). Za rok 2016 boli náramky využité na výkon trestu domáceho väzenia u 15 osôb. V roku 2015, keď ESMO ešte nefungovalo, bolo domáce väzenie uložené 18 osobám.
"Postupne sa bezpochyby náramky využijú," reagovala na najnovšie čísla Borecova nástupkyňa, súčasná ministerka Lucia Žitňanská. Na margo nízkeho nasadenia elektronických náramkov ministerstvo zverejnilo informáciu, že v Španielsku, ktoré má desaťnásobne viac obyvateľov ako Slovensko, bolo za prvý rok prevádzky podobného systému monitorovaných 44 osôb. "Na Slovensku to bolo 43 osôb," argumentuje hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.
V prvom polroku tohto roka bolo monitorovaných celkom 23 osôb. Okrem deviatich domácich väzení bol systém ESMO nasadený v desiatich prípadoch na monitorovanie povinnosti zotrvať v povinnej zóne a po jednom prípade pri kontrole dodržania zákazu priblíženia k osobe, pri zákaze vzďaľovať sa z miesta trvalého pobytu a pri zákaze vstupu do zóny.
"Pevne verím, že po tom, čo budeme intenzívne pracovať aj s probačnými a mediačnými úradníkmi, aj so sudcami, dokážeme postupne využívať elektronický monitoring intenzívnejšie. Ono to môže byť, samozrejme, veľmi zmyslupné," dúfa ministerka Žitňanská v efektívnejšie využitie systému ESMO.
Už vlani ministerka nasadila systém aj do slovenských väzníc, kde stráži zhruba dve stovky väzňov pracujúcich mimo areálov ústavov. Okrem práce s mediačnými a probačnými úradníkmi a komunikácie so sudcami chce v budúcom roku prijať aj legislatívne opatrenia, ktoré by umožnili výraznejšie využitie náramkov.
Prevádzka systému ESMO stála vlani 1.177.200 eur, informoval hovorca rezortu Peter Bubla. Pôvodne zazmluvnené poplatky boli 1.807.200 eur, súčasnému vedeniu ministerstva sa však podarilo vyrokovať nižšiu cenu, čím usporilo 630.000 eur. Monitorované osoby zaplatili štátu dokopy 15.387 eur.
Žitňanská nechcela počas tohtotýždňovej tlačovej konferencie kritizovať svojho predchodcu. Uviedla, že jeho očakávania od prínosov systému ESMO boli nadsadené. "Treba si uvedomiť, že ten systém sa niekde použiť môže a niekde nie," vysvetlila s tým, že pre použitie elektronických náramkov musia byť splnené viaceré podmienky. ESMO možno využiť len pri trestoch s nízkou trestnou sadzbou, odsúdený musí byť vhodný adept z hľadiska resocializačnej prognózy, musí byť zamestnaný a žiť v lokalite, kde sa dajú náramky nasadiť, napríklad z hľadiska trvalej prítomnosti mobilného signálu.
Pokračuje tak nepriaznivý trend z minulého roka, kedy bol systém ESMO nasadený do ostrej prevádzky. Projekt za viac ako 27 miliónov eur stále nedokázal zvýšiť počet ukladaných alternatívnych trestov, čo bol hlavný cieľ, ktorý deklaroval bývalý minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD). Za rok 2016 boli náramky využité na výkon trestu domáceho väzenia u 15 osôb. V roku 2015, keď ESMO ešte nefungovalo, bolo domáce väzenie uložené 18 osobám.
"Postupne sa bezpochyby náramky využijú," reagovala na najnovšie čísla Borecova nástupkyňa, súčasná ministerka Lucia Žitňanská. Na margo nízkeho nasadenia elektronických náramkov ministerstvo zverejnilo informáciu, že v Španielsku, ktoré má desaťnásobne viac obyvateľov ako Slovensko, bolo za prvý rok prevádzky podobného systému monitorovaných 44 osôb. "Na Slovensku to bolo 43 osôb," argumentuje hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.
V prvom polroku tohto roka bolo monitorovaných celkom 23 osôb. Okrem deviatich domácich väzení bol systém ESMO nasadený v desiatich prípadoch na monitorovanie povinnosti zotrvať v povinnej zóne a po jednom prípade pri kontrole dodržania zákazu priblíženia k osobe, pri zákaze vzďaľovať sa z miesta trvalého pobytu a pri zákaze vstupu do zóny.
"Pevne verím, že po tom, čo budeme intenzívne pracovať aj s probačnými a mediačnými úradníkmi, aj so sudcami, dokážeme postupne využívať elektronický monitoring intenzívnejšie. Ono to môže byť, samozrejme, veľmi zmyslupné," dúfa ministerka Žitňanská v efektívnejšie využitie systému ESMO.
Už vlani ministerka nasadila systém aj do slovenských väzníc, kde stráži zhruba dve stovky väzňov pracujúcich mimo areálov ústavov. Okrem práce s mediačnými a probačnými úradníkmi a komunikácie so sudcami chce v budúcom roku prijať aj legislatívne opatrenia, ktoré by umožnili výraznejšie využitie náramkov.
Prevádzka systému ESMO stála vlani 1.177.200 eur, informoval hovorca rezortu Peter Bubla. Pôvodne zazmluvnené poplatky boli 1.807.200 eur, súčasnému vedeniu ministerstva sa však podarilo vyrokovať nižšiu cenu, čím usporilo 630.000 eur. Monitorované osoby zaplatili štátu dokopy 15.387 eur.
Žitňanská nechcela počas tohtotýždňovej tlačovej konferencie kritizovať svojho predchodcu. Uviedla, že jeho očakávania od prínosov systému ESMO boli nadsadené. "Treba si uvedomiť, že ten systém sa niekde použiť môže a niekde nie," vysvetlila s tým, že pre použitie elektronických náramkov musia byť splnené viaceré podmienky. ESMO možno využiť len pri trestoch s nízkou trestnou sadzbou, odsúdený musí byť vhodný adept z hľadiska resocializačnej prognózy, musí byť zamestnaný a žiť v lokalite, kde sa dajú náramky nasadiť, napríklad z hľadiska trvalej prítomnosti mobilného signálu.
