Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O potrebe takéhoto dokumentu hovorí Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike, ktorú vláda prijala vo februári.
Autor TASR
Bratislava 9. októbra (TASR) – Slovensko by malo mať ucelenú verejnú politiku pre lesby, gejov, bisexuálnych, transrodových a itersexuálnych ľudí. Jej strategický rámec sa pokúša stanoviť Akčný plán pre LGBT ľudí na roky 2016 – 2019, ktorý do pripomienkového konania predložilo ministerstvo spravodlivosti.
O potrebe takéhoto dokumentu hovorí Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike, ktorú vláda prijala vo februári. Problematikou sa doteraz zaoberal jediný strategický dokument – Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na roky 2009 – 2011. Podľa ministerstva je široké spektrum problémov, s ktorými sa stretávajú v praxi LGBT ľudia, zo strany štátnych orgánov v súčasnosti neriešené.
„Gejovia a lesby, ako aj bisexuálni a transrodoví ľudia, po stáročia boli a naďalej sú vystavení a vystavené homofóbii, transfóbii a iným formám neznášanlivosti a diskriminácie, nezriedka aj vo vlastnej rodine, a to vrátane kriminalizácie, marginalizácie, sociálneho vylúčenia a násilia na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, a teda sú potrebné určité opatrenia na zabezpečenie plnohodnotného užívania ľudských práv týmito osobami,“ konštatuje sa v materiáli.
Cituje pritom prieskum Agentúry pre základné práva, podľa ktorého viac ako polovica (52 %) respondentov na Slovensku uviedla, že osobne zažila diskrimináciu alebo obťažovanie na základe sexuálnej orientácie v roku prechádzajúcom prieskumu. Slovensko je tak nad priemerom Európskej únie (47 %).
Základným cieľom akčného plánu je preto zlepšenie pokroku v oblasti podpory a ochrany práv LGBT, znižovanie predsudkov, homofóbie a transfóbie vo vzťahu k nim ako, aj vytvorenie podmienok pre zlepšenie kvality ich života a zamedzenie ich diskriminácie. Snaží sa tiež o odstraňovanie administratívnych a legislatívnych nedostatkov a medzier, ktorým čelia najmä transrodoví ľudia.
Akčný plán stanovuje celý rad úloh na nasledujúce štyri roky 2016 až 2019. Ministerstvo práce, ministerstvo vnútra a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) by tak mali napríklad uskutočňovať aktivity na zvýšenie povedomia a podporu LGBT ľudí. Ministerstvo spravodlivosti má zase v spolupráci s SNSĽP podporovať zber anonymizovaných údajov o sexuálnej orientácii a rodovej identite.
Samotné SNSĽP by sa malo spolu s verejným ochrancom práv venovať aj nerovnosti a diskriminácii v tejto oblasti a poskytovať ohľadom nej poradenstvo. Ministerstvo kultúry by prostredníctvom dotačného systému malo podporovať kultúrne aktivity zamerané na predchádzanie predsudkov a stereotypov voči LGBT ľuďom.
O potrebe takéhoto dokumentu hovorí Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike, ktorú vláda prijala vo februári. Problematikou sa doteraz zaoberal jediný strategický dokument – Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na roky 2009 – 2011. Podľa ministerstva je široké spektrum problémov, s ktorými sa stretávajú v praxi LGBT ľudia, zo strany štátnych orgánov v súčasnosti neriešené.
„Gejovia a lesby, ako aj bisexuálni a transrodoví ľudia, po stáročia boli a naďalej sú vystavení a vystavené homofóbii, transfóbii a iným formám neznášanlivosti a diskriminácie, nezriedka aj vo vlastnej rodine, a to vrátane kriminalizácie, marginalizácie, sociálneho vylúčenia a násilia na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, a teda sú potrebné určité opatrenia na zabezpečenie plnohodnotného užívania ľudských práv týmito osobami,“ konštatuje sa v materiáli.
Cituje pritom prieskum Agentúry pre základné práva, podľa ktorého viac ako polovica (52 %) respondentov na Slovensku uviedla, že osobne zažila diskrimináciu alebo obťažovanie na základe sexuálnej orientácie v roku prechádzajúcom prieskumu. Slovensko je tak nad priemerom Európskej únie (47 %).
Základným cieľom akčného plánu je preto zlepšenie pokroku v oblasti podpory a ochrany práv LGBT, znižovanie predsudkov, homofóbie a transfóbie vo vzťahu k nim ako, aj vytvorenie podmienok pre zlepšenie kvality ich života a zamedzenie ich diskriminácie. Snaží sa tiež o odstraňovanie administratívnych a legislatívnych nedostatkov a medzier, ktorým čelia najmä transrodoví ľudia.
Akčný plán stanovuje celý rad úloh na nasledujúce štyri roky 2016 až 2019. Ministerstvo práce, ministerstvo vnútra a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) by tak mali napríklad uskutočňovať aktivity na zvýšenie povedomia a podporu LGBT ľudí. Ministerstvo spravodlivosti má zase v spolupráci s SNSĽP podporovať zber anonymizovaných údajov o sexuálnej orientácii a rodovej identite.
Samotné SNSĽP by sa malo spolu s verejným ochrancom práv venovať aj nerovnosti a diskriminácii v tejto oblasti a poskytovať ohľadom nej poradenstvo. Ministerstvo kultúry by prostredníctvom dotačného systému malo podporovať kultúrne aktivity zamerané na predchádzanie predsudkov a stereotypov voči LGBT ľuďom.
