Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prípad sa týkal vyšetrovania trestného činu, v ktorom bola sťažovateľka obeťou obchodovania s ľuďmi.
Autor TASR
Bratislava 29. októbra (TASR) - V prípade sťažovateľky, ktorá bola obeťou obchodovania s ľuďmi, nedodržala Slovenská republika svoju povinnosť viesť účinné vyšetrovanie dôvodného podozrenia z obchodovania s ľuďmi. Rozhodol o tom Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR o tom informovalo na svojom webe.
"ESĽP vo svojom rozsudku konštatoval, že slovenské orgány nevyvinuli dostatočné úsilie na to, aby preskúmali všetky relevantné aspekty prípadu a neuskutočnili účinné vyšetrovanie. Súd poukázal na to, že sťažovateľka už v počiatočnom štádiu uviedla, že v Spojenom kráľovstve bola identifikovaná ako obeť obchodovania s ľuďmi a podrobne popísala svoj prevoz, pobyt a repatriáciu," vysvetlilo MS. Ako ďalej uvádza, nízky vek a sociálna zraniteľnosť sťažovateľky mali byť pre slovenské orgány jasným signálom, že môže byť obeťou obchodovania s ľuďmi a malo byť na základe toho zahájené dôkladnejšie vyšetrovanie.
ESĽP ďalej kritizoval dĺžku konania, ktoré sa ťahalo od roku 2012 a bolo definitívne ukončené až v roku 2021 rozhodnutím Ústavného súdu SR. "Súd uznal, že slovenské orgány nedodržali svoje povinnosti podľa článku 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorý zakazuje otroctvo a nútenú prácu a že vyšetrovanie nebolo dostatočne dôsledné," ozrejmilo MS.
Na základe zistení ESĽP sťažovateľke priznal odškodné vo výške 26.000 eur za nemajetkovú ujmu a 15.000 eur za trovy konania, hoci pôvodne požadovala oveľa vyššiu sumu.
Prípad sa týkal vyšetrovania trestného činu, v ktorom bola sťažovateľka obeťou obchodovania s ľuďmi. Sťažovateľka vyrastala v štátnej starostlivosti a v dospelosti sa dostala za pomoci tretej osoby do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, kde podľa MS vykonávala prostitúciu. V Spojenom kráľovstve sa jej podarilo nadviazať kontakt s políciou, ktorá jej poskytla pomoc prostredníctvom Armády spásy. Sťažovateľka sa následne vrátila na Slovensko v rámci programu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) a bola zaradená do programu Slovenskej katolíckej charity (SKCH) pre obete obchodovania s ľuďmi.
Slovenské orgány začali trestné konanie na základe oznámenia od SKCH, trestný čin klasifikovali ako kupliarstvo spojené s dojednaním prostitúcie. "Na základe toho bola odsúdená osoba, ktorá pomohla sťažovateľke dostať sa do Spojeného kráľovstva a profitovala z jej prostitúcie. Sťažovateľka však namietala, že slovenské orgány nezohľadnili, že bola identifikovaná ako obeť obchodovania s ľuďmi a vyšetrovanie bolo nedostatočné, čo jej znemožnilo získať podporu a odškodnenie určené pre obete obchodovania s ľuďmi," priblížilo MS. Doplnilo, že sťažovateľka taktiež tvrdila, že vyšetrovanie bolo vedené necitlivým spôsobom, pričom musela opakovane vypovedať o traumatizujúcich udalostiach bez ohľadu na svoj zdravotný stav.
"ESĽP vo svojom rozsudku konštatoval, že slovenské orgány nevyvinuli dostatočné úsilie na to, aby preskúmali všetky relevantné aspekty prípadu a neuskutočnili účinné vyšetrovanie. Súd poukázal na to, že sťažovateľka už v počiatočnom štádiu uviedla, že v Spojenom kráľovstve bola identifikovaná ako obeť obchodovania s ľuďmi a podrobne popísala svoj prevoz, pobyt a repatriáciu," vysvetlilo MS. Ako ďalej uvádza, nízky vek a sociálna zraniteľnosť sťažovateľky mali byť pre slovenské orgány jasným signálom, že môže byť obeťou obchodovania s ľuďmi a malo byť na základe toho zahájené dôkladnejšie vyšetrovanie.
ESĽP ďalej kritizoval dĺžku konania, ktoré sa ťahalo od roku 2012 a bolo definitívne ukončené až v roku 2021 rozhodnutím Ústavného súdu SR. "Súd uznal, že slovenské orgány nedodržali svoje povinnosti podľa článku 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorý zakazuje otroctvo a nútenú prácu a že vyšetrovanie nebolo dostatočne dôsledné," ozrejmilo MS.
Na základe zistení ESĽP sťažovateľke priznal odškodné vo výške 26.000 eur za nemajetkovú ujmu a 15.000 eur za trovy konania, hoci pôvodne požadovala oveľa vyššiu sumu.
Prípad sa týkal vyšetrovania trestného činu, v ktorom bola sťažovateľka obeťou obchodovania s ľuďmi. Sťažovateľka vyrastala v štátnej starostlivosti a v dospelosti sa dostala za pomoci tretej osoby do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, kde podľa MS vykonávala prostitúciu. V Spojenom kráľovstve sa jej podarilo nadviazať kontakt s políciou, ktorá jej poskytla pomoc prostredníctvom Armády spásy. Sťažovateľka sa následne vrátila na Slovensko v rámci programu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) a bola zaradená do programu Slovenskej katolíckej charity (SKCH) pre obete obchodovania s ľuďmi.
Slovenské orgány začali trestné konanie na základe oznámenia od SKCH, trestný čin klasifikovali ako kupliarstvo spojené s dojednaním prostitúcie. "Na základe toho bola odsúdená osoba, ktorá pomohla sťažovateľke dostať sa do Spojeného kráľovstva a profitovala z jej prostitúcie. Sťažovateľka však namietala, že slovenské orgány nezohľadnili, že bola identifikovaná ako obeť obchodovania s ľuďmi a vyšetrovanie bolo nedostatočné, čo jej znemožnilo získať podporu a odškodnenie určené pre obete obchodovania s ľuďmi," priblížilo MS. Doplnilo, že sťažovateľka taktiež tvrdila, že vyšetrovanie bolo vedené necitlivým spôsobom, pričom musela opakovane vypovedať o traumatizujúcich udalostiach bez ohľadu na svoj zdravotný stav.
