Bratislava 24. apríla (TASR) - Technické prostriedky, využívané na kontrolu niektorých súdnych rozhodnutí a rozhodnutí prokurátora, by viac nemuseli byť vo vlastníctve štátu. Využívať by sa tak mohli aj vypožičané prostriedky. Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR to navrhuje v novele zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, ktorú predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Cieľom je podľa rezortu snaha efektívnejšie, pružnejšie a flexibilnejšie reagovať na potreby aplikačnej praxe pri ukladaní alternatívnych trestov. Snahou predkladateľa je takisto zefektívniť ich využívanie v praxi.

„Navrhovanou právnou úpravou dôjde k vytvoreniu tzv. hybridného režimu využívania technických prostriedkov, a teda využívanie technických prostriedkov vo vlastníctve štátu a technických prostriedkov vypožičaných, napr. na základe rámcovej nájomnej zmluvy,“ ozrejmil rezort s tým, že exaktné vymedzenie vlastníctva štátu k technickým prostriedkom sa v praxi javí ako neefektívne a nepružné.

Prijatím zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a novelizáciou súvisiacej právnej úpravy boli podľa MS výraznejšou mierou podporené legislatívne podmienky pre ukladanie alternatívnych trestov. „Ukladanie alternatívnych trestov už síce bolo platnými právnymi predpismi umožnené, avšak k praktickému využívaniu dochádzalo v minimálnom rozsahu z dôvodu neexistencie vhodných podmienok na výkon kontroly odsúdených a obvinených prostredníctvom technických prostriedkov,“ zdôvodnilo ministerstvo. Predkladateľ chce preto novelou dosiahnuť aj deklarované prínosy zo zavedenia elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených osôb spočívajúce v úspore nákladov na väzenstvo a miere ukladania alternatívnych trestov. Medzi hlavné dôvody nižšieho ukladania alternatívnych trestov zo strany súdov možno podľa MS zaradiť vyššiu časovú a administratívnu náročnosť.

Cieľom návrhu zákona je aj rešpektovať závery správy Najvyššieho kontrolného úradu SR či Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027. „Vláda Slovenskej republiky si v rámci východiska trestnej politiky štátu stanovila, že sa bude prioritne zaoberať formulovaním strategických zámerov trestnej politiky s dôrazom na opatrenia restoratívnej justície, a medzi cieľmi konkrétnych opatrení vymedzila okrem iného opatrenia smerujúce k znižovaniu počtu osôb odsúdených na nepodmienečný trest odňatia slobody, dobudovanie fungujúceho modelu probačnej a mediačnej služby a zabezpečenie reálneho umožnenia ukladania alternatívnych trestov domáceho väzenia a povinnej práce vo významne väčšej miere ako doteraz,“ zhrnulo MS.