Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
EÚ podľa neho síce na začiatku nereagovala veľmi dobre a pružne, chýbala solidarita a jednotlivé krajiny si ako členské štáty nevedeli pomôcť.
Autor TASR
Bratislava 28. augusta (TASR) – Napriek komplikovaným prvým mesiacom zvládla EÚ krízu súvisiacu s novým koronavírusom, obzvlášť ekonomickú krízu vyplývajúcu z pandémie, celkom dobre a nad očakávania. Pre TASR to uviedol europoslanec Michal Šimečka (Progresívne Slovensko), ktorý o tejto téme diskutoval aj v piatok v rámci konferencie Globsec. Kríza však podľa neho tiež ukázala výzvy Únie do budúcnosti.
"V porovnaní s krízami, ktorým čelila, ako boli migračná či finančná kríza, EÚ túto krízu, špeciálne ekonomickú krízu, zvládla nad očakávania. Zvládla ju celkom so cťou, v porovnaní s tým, keď sa európski lídri nevedeli dlhé mesiace dohodnúť, medzi štátmi bolo napätie a išli do čiastkových riešení," skonštatoval Šimečka.
EÚ podľa neho síce na začiatku nereagovala veľmi dobre a pružne, chýbala solidarita a jednotlivé krajiny si ako členské štáty nevedeli pomôcť. Vtedy sa ukázalo, že Únia nevie zvládnuť krízové situácie, problém vidí aj v tom, že EÚ ako celok nemá na mnohé kroky nástroje, právomoci či rozpočet. Ide napríklad o oblasť zdravotníctva či koordinácie boja proti pandémii.
"Je to v rukách štátov, čo sa ukázalo celkom ako problém v mesiacoch marec, apríl a máj. Samostatná reakcia členských štátov bola často nekoordinovaná a výsledok by mohol byť lepší, keby existovalo nejaké centrálne krízové riadenie EÚ. Keby existovali spoločné európske hmotné rezervy rúšok, respirátorov a ventilátorov," poznamenal Šimečka. Túto "slabinu" považuje za jednu z výziev pre EÚ do budúcnosti.
Pozitívne ale hodnotí to, že od istého momentu bolo vidieť spoločné zásahy a rozhodnutia. Týka sa to špeciálne ekonomickej pomoci a dohody o fonde obnovy, čo podľa neho ukázalo, že "EÚ je silnejšia, ako sme si mysleli". Považuje to za veľký krok vpred.
Kríza však podľa europoslanca zároveň ukázala aj fragmentáciu jednoty, nielen medzi krajinami severu a juhu, ale i tými, ktorí sa vzájomne nerešpektujú a porušujú základné hodnoty Únie. "To sa ukazuje ako jedno z najväčších ohrození jednoty EÚ," podotýka Šimečka, ktorý rozštiepenie EÚ vníma ako veľké riziko do budúcna. Jednota Únie je podľa neho dobrá nielen pre krajiny ako Slovensko, s obrovským otvorením v oblasti trhovej ekonomiky, ale aj väčšie štáty, ktoré sami o sebe nedokážu konkurovať globálnej konkurencii.
"V porovnaní s krízami, ktorým čelila, ako boli migračná či finančná kríza, EÚ túto krízu, špeciálne ekonomickú krízu, zvládla nad očakávania. Zvládla ju celkom so cťou, v porovnaní s tým, keď sa európski lídri nevedeli dlhé mesiace dohodnúť, medzi štátmi bolo napätie a išli do čiastkových riešení," skonštatoval Šimečka.
EÚ podľa neho síce na začiatku nereagovala veľmi dobre a pružne, chýbala solidarita a jednotlivé krajiny si ako členské štáty nevedeli pomôcť. Vtedy sa ukázalo, že Únia nevie zvládnuť krízové situácie, problém vidí aj v tom, že EÚ ako celok nemá na mnohé kroky nástroje, právomoci či rozpočet. Ide napríklad o oblasť zdravotníctva či koordinácie boja proti pandémii.
"Je to v rukách štátov, čo sa ukázalo celkom ako problém v mesiacoch marec, apríl a máj. Samostatná reakcia členských štátov bola často nekoordinovaná a výsledok by mohol byť lepší, keby existovalo nejaké centrálne krízové riadenie EÚ. Keby existovali spoločné európske hmotné rezervy rúšok, respirátorov a ventilátorov," poznamenal Šimečka. Túto "slabinu" považuje za jednu z výziev pre EÚ do budúcnosti.
Pozitívne ale hodnotí to, že od istého momentu bolo vidieť spoločné zásahy a rozhodnutia. Týka sa to špeciálne ekonomickej pomoci a dohody o fonde obnovy, čo podľa neho ukázalo, že "EÚ je silnejšia, ako sme si mysleli". Považuje to za veľký krok vpred.
Kríza však podľa europoslanca zároveň ukázala aj fragmentáciu jednoty, nielen medzi krajinami severu a juhu, ale i tými, ktorí sa vzájomne nerešpektujú a porušujú základné hodnoty Únie. "To sa ukazuje ako jedno z najväčších ohrození jednoty EÚ," podotýka Šimečka, ktorý rozštiepenie EÚ vníma ako veľké riziko do budúcna. Jednota Únie je podľa neho dobrá nielen pre krajiny ako Slovensko, s obrovským otvorením v oblasti trhovej ekonomiky, ale aj väčšie štáty, ktoré sami o sebe nedokážu konkurovať globálnej konkurencii.
