Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V súčasnosti sa viacerí riaditelia a pedagógovia snažia koncept triedy prispôsobiť deťom.
Autor TASR
Bratislava 21. augusta (TASR) – Pozornosť žiakov môže podporiť minimalizovanie ruchov v triedach. Riaditeľka súkromnej materskej a základnej školy v Banskej Štiavnici Anežka Slančíková poukazuje najmä na jednoduchosť a čisté línie v triedach, ktoré podľa nej ovplyvňujú sústredenie žiakov na učivo. TASR o tom informoval odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Základom je eliminovať farby, ktoré sú na skrinkách, stenách a nechať vyniknúť práce a projekty žiakov, tvrdí Slančíková.
„V praxi sa mi osvedčil systém chodiacej školy. To znamená, že deti by si všetko mali uložiť do skrinky a do učebne by mali vchádzať len s tým, čo na daný predmet potrebujú. Týmto by sa eliminovali všetky elementy, ktoré rozrušujú dieťa počas vyučovania, to znamená – som smädný, vyberiem si čokoľvek z tašky," uviedla.
Zároveň poukazuje na to, že pri vytváraní vhodného priestoru zohráva úlohu aj samotný učiteľ. „Kľúčový je pedagóg – jeho tvorivosť, prístup k učeniu, schopnosť vzbudiť záujem žiaka. Prostredie robí veľmi veľa, pretože vie aktivizovať mnohé procesy u dieťaťa, ale podstatný je učiteľ," uviedla riaditeľka.
Na vzdelávanie má z riaditeľkiných skúseností pozitívny vplyv aj zriadenie takzvaných chillout zón. Zmena polohy pri učení vie naštartovať zmysluplné vnímanie detí. Zväčša oddychové zóny bývajú v zadných častiach tried s kobercom. Práve v takýchto zónach sa dá zrealizovať učenie hrou.
„Sme napríklad námorníci a koberec je naša loď, zem je voda, plavíme sa a pozeráme cez ďalekohľad. Prichádzame k ostrovu s názvom písmenko M a deti pomyselne hľadajú všetko, čo je na ostrove a začína na písmenko M – mucha, múka. Je to rozvoj slovnej zásoby," vysvetlila Slančíková. Aj vyučovanie v exteriéri má podľa riaditeľky svoje čaro. Žiaci môžu vidieť rastliny, kríky, stromy priamo v prírode a nielen v učebniciach.
V súčasnosti sa viacerí riaditelia a pedagógovia snažia koncept triedy prispôsobiť deťom. „Máme rôzne deti, máme integráciu, inklúziu, takže myslím si, že zmena prostredia pre akékoľvek dieťa potrebná, pretože v takej dobe vyrastajú," uzavrela riaditeľka.
Základom je eliminovať farby, ktoré sú na skrinkách, stenách a nechať vyniknúť práce a projekty žiakov, tvrdí Slančíková.
„V praxi sa mi osvedčil systém chodiacej školy. To znamená, že deti by si všetko mali uložiť do skrinky a do učebne by mali vchádzať len s tým, čo na daný predmet potrebujú. Týmto by sa eliminovali všetky elementy, ktoré rozrušujú dieťa počas vyučovania, to znamená – som smädný, vyberiem si čokoľvek z tašky," uviedla.
Zároveň poukazuje na to, že pri vytváraní vhodného priestoru zohráva úlohu aj samotný učiteľ. „Kľúčový je pedagóg – jeho tvorivosť, prístup k učeniu, schopnosť vzbudiť záujem žiaka. Prostredie robí veľmi veľa, pretože vie aktivizovať mnohé procesy u dieťaťa, ale podstatný je učiteľ," uviedla riaditeľka.
Na vzdelávanie má z riaditeľkiných skúseností pozitívny vplyv aj zriadenie takzvaných chillout zón. Zmena polohy pri učení vie naštartovať zmysluplné vnímanie detí. Zväčša oddychové zóny bývajú v zadných častiach tried s kobercom. Práve v takýchto zónach sa dá zrealizovať učenie hrou.
„Sme napríklad námorníci a koberec je naša loď, zem je voda, plavíme sa a pozeráme cez ďalekohľad. Prichádzame k ostrovu s názvom písmenko M a deti pomyselne hľadajú všetko, čo je na ostrove a začína na písmenko M – mucha, múka. Je to rozvoj slovnej zásoby," vysvetlila Slančíková. Aj vyučovanie v exteriéri má podľa riaditeľky svoje čaro. Žiaci môžu vidieť rastliny, kríky, stromy priamo v prírode a nielen v učebniciach.
V súčasnosti sa viacerí riaditelia a pedagógovia snažia koncept triedy prispôsobiť deťom. „Máme rôzne deti, máme integráciu, inklúziu, takže myslím si, že zmena prostredia pre akékoľvek dieťa potrebná, pretože v takej dobe vyrastajú," uzavrela riaditeľka.
