Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Takmer dve tretiny žiakov uviedli, že im dištančná forma vyučovania vyhovovala viac ako prezenčná. Najviac táto forma vyučovania vyhovovala žiakom v Košickom kraji.
Autor TASR
Bratislava 30. septembra (TASR) – Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v tohtoročnom monitoringu Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) výraznejšie zaostávali úrovňou vedomostí a zručností oproti ostatným žiakom deviateho ročníka základných škôl a štvrtého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom. Vyplýva to z informácií, o ktorých vo štvrtok informovalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Na prieskume sa zúčastnilo 11.999 žiakov zo 478 škôl na Slovensku. Žiaci vypĺňali dotazník zameraný na skúsenosti s dištančnou (online) formou vzdelávania a riešili aj vedomostné testy z vyučovacích jazykov (slovenský jazyk a literatúra a maďarský jazyk a literatúra) a matematiky.
Žiaci reprezentatívnej vzorky dosiahli podľa NÚCEM v teste z matematiky priemernú úspešnosť 56,4 percenta. Žiaci osemročných gymnázií boli významne úspešnejší (76,0 %) v porovnaní so žiakmi základných škôl (54,8 %). Najvyššiu úspešnosť (61,3 %) dosiahli žiaci Žilinského kraja, najnižšiu (50,0 %) žiaci Banskobystrického kraja.
Naopak, žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (2,2 % testovaných) dosiahli v matematike priemernú úspešnosť len 27,1 percenta.
„Výsledky týchto žiakov sú oproti žiakom z prostredia bez sociálneho znevýhodnenia významne horšie, pričom rozdiel v úrovni vedomostí týchto dvoch skupín žiakov z hľadiska ich sociálneho zázemia je až silne významný," uviedol rezort školstva.
Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v teste z matematiky úspešne vyriešili v priemere o deväť úloh menej ako žiaci z prostredia bez znevýhodnenia.
Viac ako 44 percent žiakov uviedlo, že sa im matematika učila horšie počas dištančného vzdelávania.
O niečo úspešnejší boli žiaci v teste zo slovenského jazyka a literatúry, išlo o priemernú úspešnosť 61,6 percenta. Žiaci osemročných gymnázií boli významne úspešnejší (74,1 %) v porovnaní so žiakmi základných škôl (60,5 %).
Najvyššiu úspešnosť (63,6 %) dosiahli žiaci Nitrianskeho kraja, najnižšiu žiaci Banskobystrického kraja (59,6 %). Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (2 % testovaných) dosiahli v slovenskom jazyku a literatúre priemernú úspešnosť 36,3 %. Výsledky a vedomosti týchto žiakov sú oproti žiakom z prostredia bez sociálneho znevýhodnenia významne horšie. Podľa rezortu školstva žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v teste zo slovenského jazyka a literatúry úspešne vyriešili v priemere o osem úloh menej ako žiaci z prostredia bez znevýhodnenia.
Zo žiackych dotazníkov vyplynulo napríklad to, že viac ako polovici chýbal osobný kontakt s ostatnými spolužiakmi v triede. Takmer dve tretiny žiakov (63,2 %) uviedli, že im dištančná forma vyučovania vyhovovala viac ako prezenčná. Najviac táto forma vyučovania vyhovovala žiakom v Košickom kraji (65,3 %).
Na prieskume sa zúčastnilo 11.999 žiakov zo 478 škôl na Slovensku. Žiaci vypĺňali dotazník zameraný na skúsenosti s dištančnou (online) formou vzdelávania a riešili aj vedomostné testy z vyučovacích jazykov (slovenský jazyk a literatúra a maďarský jazyk a literatúra) a matematiky.
Žiaci reprezentatívnej vzorky dosiahli podľa NÚCEM v teste z matematiky priemernú úspešnosť 56,4 percenta. Žiaci osemročných gymnázií boli významne úspešnejší (76,0 %) v porovnaní so žiakmi základných škôl (54,8 %). Najvyššiu úspešnosť (61,3 %) dosiahli žiaci Žilinského kraja, najnižšiu (50,0 %) žiaci Banskobystrického kraja.
Naopak, žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (2,2 % testovaných) dosiahli v matematike priemernú úspešnosť len 27,1 percenta.
„Výsledky týchto žiakov sú oproti žiakom z prostredia bez sociálneho znevýhodnenia významne horšie, pričom rozdiel v úrovni vedomostí týchto dvoch skupín žiakov z hľadiska ich sociálneho zázemia je až silne významný," uviedol rezort školstva.
Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v teste z matematiky úspešne vyriešili v priemere o deväť úloh menej ako žiaci z prostredia bez znevýhodnenia.
Viac ako 44 percent žiakov uviedlo, že sa im matematika učila horšie počas dištančného vzdelávania.
O niečo úspešnejší boli žiaci v teste zo slovenského jazyka a literatúry, išlo o priemernú úspešnosť 61,6 percenta. Žiaci osemročných gymnázií boli významne úspešnejší (74,1 %) v porovnaní so žiakmi základných škôl (60,5 %).
Najvyššiu úspešnosť (63,6 %) dosiahli žiaci Nitrianskeho kraja, najnižšiu žiaci Banskobystrického kraja (59,6 %). Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (2 % testovaných) dosiahli v slovenskom jazyku a literatúre priemernú úspešnosť 36,3 %. Výsledky a vedomosti týchto žiakov sú oproti žiakom z prostredia bez sociálneho znevýhodnenia významne horšie. Podľa rezortu školstva žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v teste zo slovenského jazyka a literatúry úspešne vyriešili v priemere o osem úloh menej ako žiaci z prostredia bez znevýhodnenia.
Zo žiackych dotazníkov vyplynulo napríklad to, že viac ako polovici chýbal osobný kontakt s ostatnými spolužiakmi v triede. Takmer dve tretiny žiakov (63,2 %) uviedli, že im dištančná forma vyučovania vyhovovala viac ako prezenčná. Najviac táto forma vyučovania vyhovovala žiakom v Košickom kraji (65,3 %).
