Extrémofily sú organizmy, ktoré dokážu prežiť v extrémnych podmienkach. Študovali sme, ako dokážu prežiť na Kilimandžáre, do akej výšky a za akých podmienok, uviedla Musilová.
Autor TASR
Bratislava 22. mája (TASR) - Slovenská astrobiologička Michaela Musilová skúmala pri vlaňajšom výstupe na najvyšší africký vrchol Kilimandžáro extrémofily aj svetelné znečistenie oblohy. V pondelok predstavila dokumentárny film z expedície - Hakuna Matata Kilimanjaro. Zároveň avizovala, že v roku 2025 by chcela zase vystúpiť na Mount Everest.
Extrémofily sú organizmy, ktoré dokážu prežiť v extrémnych podmienkach. "Študovali sme, ako dokážu prežiť na Kilimandžáre, do akej výšky a za akých podmienok," doplnila Musilová. Je to podľa nej dôležité pri výskume vesmíru, keď sa snažia nájsť život aj inde v slnečnej sústave. "Keď vieme zistiť, aké sú limity života na Zemi, o to ľahšie potom vieme nájsť v prostredí ako na Marse, kde sú podobné podmienky, čo sa týka teplôt, suchoty a podobne," podotkla.
Najviac tam podľa jej slov videli lišajníky a machy, ale aj mikróby, ktoré neboli viditeľné voľným okom. "Potom sme sa sústredili aj na výskum klimatických zmien. Pozerali sme, akou rýchlosťou sa tam topia ľadovce a aký to bude mať pravdepodobne vplyv na celý ekosystém v okolí," ozrejmila Musilová. Zároveň skúmali aj ľudské znečistenie cez zanechaný odpad alebo svetelné znečistenie oblohy.
Cieľom aktivít je tiež zapojiť mladých ľudí do výskumných projektov, čím by Musilová chcela zvýšiť ich záujem o vedu a planétu. "Aby aj oni mali pocit, že môžu robiť nejaký výskum a prispieť tak k celosvetovému výskumu," doplnila.
Koncom roka plánuje vystúpiť na najvyššiu horu južnej Ameriky - Acongagua. Počas expedície plánuje pokračovať vo vedecko-vzdelávacích projektoch a natočiť ďalší dokumentárny film.
Extrémofily sú organizmy, ktoré dokážu prežiť v extrémnych podmienkach. "Študovali sme, ako dokážu prežiť na Kilimandžáre, do akej výšky a za akých podmienok," doplnila Musilová. Je to podľa nej dôležité pri výskume vesmíru, keď sa snažia nájsť život aj inde v slnečnej sústave. "Keď vieme zistiť, aké sú limity života na Zemi, o to ľahšie potom vieme nájsť v prostredí ako na Marse, kde sú podobné podmienky, čo sa týka teplôt, suchoty a podobne," podotkla.
Najviac tam podľa jej slov videli lišajníky a machy, ale aj mikróby, ktoré neboli viditeľné voľným okom. "Potom sme sa sústredili aj na výskum klimatických zmien. Pozerali sme, akou rýchlosťou sa tam topia ľadovce a aký to bude mať pravdepodobne vplyv na celý ekosystém v okolí," ozrejmila Musilová. Zároveň skúmali aj ľudské znečistenie cez zanechaný odpad alebo svetelné znečistenie oblohy.
Cieľom aktivít je tiež zapojiť mladých ľudí do výskumných projektov, čím by Musilová chcela zvýšiť ich záujem o vedu a planétu. "Aby aj oni mali pocit, že môžu robiť nejaký výskum a prispieť tak k celosvetovému výskumu," doplnila.
Koncom roka plánuje vystúpiť na najvyššiu horu južnej Ameriky - Acongagua. Počas expedície plánuje pokračovať vo vedecko-vzdelávacích projektoch a natočiť ďalší dokumentárny film.