Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V povodňových plánoch sú stanovené tri stupne povodňovej aktivity, pričom tretí stupeň povodňovej aktivity charakterizuje najväčšie ohrozenie povodňou.
Autor TASR
Bratislava 9. januára (TASR) - V roku 2022 bolo vyhlásených na Slovensku celkovo 40 druhých stupňov povodňovej aktivity a 31 tretích stupňov povodňovej aktivity (SPA). Najviac SPA vyhlásili v Prešovskom kraji. V Košickom, Trnavskom a v Bratislavskom kraji nebol počas celého roka vyhlásený žiadny stupeň povodňovej aktivity. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR.
"Najviac stupňov povodňovej aktivity bolo vyhlásených opäť v Prešovskom kraji, a to 16 druhých SPA a 13 tretích SPA. Nasledoval Žilinský kraj so 16 druhých SPA a 11 tretích SPA, Nitriansky kraj so štyrmi druhých SPA a štyrmi tretími SPA a Banskobystrický kraj s tromi druhými SPA a jedným tretím SPA," priblížil rezort. V Trenčianskom kraji zaznamenali jedenkrát druhý SPA a dva razy tretí SPA.
Všetky SPA sa zarátali do štatistiky ako mimoriadne udalosti v kategórii povodne. "V porovnaní s minulým rokom sme zaznamenali výrazne menej SPA naprieč všetkými krajmi, v roku 2021 bolo vyhlásených celkovo 275 druhých SPA a 181 tretích SPA," doplnil rezort.
V povodňových plánoch sú stanovené tri stupne povodňovej aktivity, pričom tretí stupeň povodňovej aktivity charakterizuje najväčšie ohrozenie povodňou. Druhý a tretí stupeň môže vyhlásiť starosta obce pre územie obce, prednosta okresného úradu pre územie viacerých obcí alebo pre územie okresu, prednosta okresného úradu v sídle kraja na vodných tokoch, ktoré pretekajú dvoma alebo viacerými územnými okresmi kraja a minister životného prostredia SR na hraničných úsekoch vodných tokov alebo pre územie, ktoré presahuje územný obvod kraja.
Po odvolaní tretieho stupňa povodňovej aktivity je automaticky vyhlásený druhý stupeň povodňovej aktivity, počas ktorého sa dokončia povodňové zabezpečovacie práce a povodňové záchranné práce. V prípade, že sa po odvolaní tretieho stupňa povodňovej aktivity už nedokončujú povodňové zabezpečovacie alebo záchranné práce, je povinnosťou obce odvolať naraz tretí aj druhý stupeň povodňovej aktivity.
"Najviac stupňov povodňovej aktivity bolo vyhlásených opäť v Prešovskom kraji, a to 16 druhých SPA a 13 tretích SPA. Nasledoval Žilinský kraj so 16 druhých SPA a 11 tretích SPA, Nitriansky kraj so štyrmi druhých SPA a štyrmi tretími SPA a Banskobystrický kraj s tromi druhými SPA a jedným tretím SPA," priblížil rezort. V Trenčianskom kraji zaznamenali jedenkrát druhý SPA a dva razy tretí SPA.
Všetky SPA sa zarátali do štatistiky ako mimoriadne udalosti v kategórii povodne. "V porovnaní s minulým rokom sme zaznamenali výrazne menej SPA naprieč všetkými krajmi, v roku 2021 bolo vyhlásených celkovo 275 druhých SPA a 181 tretích SPA," doplnil rezort.
V povodňových plánoch sú stanovené tri stupne povodňovej aktivity, pričom tretí stupeň povodňovej aktivity charakterizuje najväčšie ohrozenie povodňou. Druhý a tretí stupeň môže vyhlásiť starosta obce pre územie obce, prednosta okresného úradu pre územie viacerých obcí alebo pre územie okresu, prednosta okresného úradu v sídle kraja na vodných tokoch, ktoré pretekajú dvoma alebo viacerými územnými okresmi kraja a minister životného prostredia SR na hraničných úsekoch vodných tokov alebo pre územie, ktoré presahuje územný obvod kraja.
Po odvolaní tretieho stupňa povodňovej aktivity je automaticky vyhlásený druhý stupeň povodňovej aktivity, počas ktorého sa dokončia povodňové zabezpečovacie práce a povodňové záchranné práce. V prípade, že sa po odvolaní tretieho stupňa povodňovej aktivity už nedokončujú povodňové zabezpečovacie alebo záchranné práce, je povinnosťou obce odvolať naraz tretí aj druhý stupeň povodňovej aktivity.
