Bratislava 17. januára (TASR) - Efektívnejšiu organizáciu civilnej ochrany a krízového riadenia by mohla priniesť reforma legislatívy, úprava kompetencií i zmena procesov riadenia. Potrebné je stanoviť jednotné metodické postupy, zlepšiť materiálne i personálne zabezpečenie či rozširovať základňu dobrovoľníkov. Vyplýva to z priorít Koncepcie organizácie a rozvoja civilnej ochrany a krízového riadenia do roku 2027, ktorú Ministerstvo vnútra SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.

"Hlavným cieľom koncepcie je zaviesť integrovaný a koordinovaný systém civilnej ochrany a krízového riadenia s využitím moderných technológií," uvádza sa v dokumente. Ako konštatuje rezort vnútra, hoci je gestorom civilnej ochrany, úloha ostatných rezortov je nezastupiteľná a pre dosiahnutie komplexného prístupu je potrebná ich spolupráca.

Ďalším cieľom je budovať systém civilnej ochrany a krízového riadenia pre zvyšovanie odolnosti, adaptácie a zníženia zraniteľnosti spoločnosti a komunít voči pretrvávajúcim krízovým javom. Koncepcia spomína napríklad zmenu klímy a moderného rozvoja, mimoriadne udalosti a krízové situácie spôsobené prírodnými fenoménmi alebo ľudskou činnosťou.

Stanovené ciele tiež podľa predkladateľa umožňujú modernizovať systém civilnej ochrany a krízového riadenia a adaptovať ich na nové výzvy modernej spoločnosti a technologického vývoja.

Poslednú koncepciu schválili ešte v roku 2008 s výhľadom do roku 2015. "Skutočnosť, že od ukončenia jej platnosti nebola prijatá ďalšia, je len jedným z mnohých symptómov absencie strategického plánovania v tejto oblasti štátnej správy v predchádzajúcom období," konštatuje predkladateľ. Na koncepciu nadviažu akčné plány, prvý na roky 2022 až 2023 by mohol minister vnútra predložiť do konca novembra.