Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Správa ktorú zverejnilo Ministerstvo vnútra konštatuje, že dopyt po službách verejnej správy by sa dal vlani charakterizovať postupným návratom do stavu spred pandémie ochorenia COVID-19.
Autor TASR
Bratislava 19. septembra (TASR) - V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ a OECD zaostáva Slovensko v regulačnom a správnom prostredí či konkurencieschopnosti. Konštatuje to správa o stave verejnej správy za rok 2022, ktorú zverejnilo Ministerstvo vnútra (MV) SR. TASR o tom informoval tlačový odbor MV SR.
"Samostatnou kapitolou je neefektívnosť verejnej správy, jednou z príčin ktorej je rozdrobenosť miestnej samosprávy. Rovnako zaostávajúca digitalizácia verejnej správy, ktorú krajine dlhodobo vytýkajú medzinárodné inštitúcie," približuje rezort vnútra s tým, že sa mierne zlepšilo využívanie a dostupnosť elektronických služieb štátu.
Správa zároveň konštatuje, že dopyt po službách verejnej správy by sa dal vlani charakterizovať postupným návratom do stavu spred pandémie ochorenia COVID-19. Pri viacerých agendách prekonal jej úroveň, napríklad pri vydávaní dokladov. Trend sa potvrdil aj pri zmenách v počtoch matričných udalostí, keď klesol počet úmrtí a zvýšil sa počet sobášov.
Zodpovedala tomu aj návšteva klientskych centier okresných úradov. Bezprostredne po začatí vojnového konfliktu na Ukrajine zaznamenali oddelenia dokladov v marci a apríli 2022 výrazný nárast žiadostí o vydanie cestovných pasov. Spôsobilo to medziročné zvýšenie čakacích dôb v priemere o 11 percent. Priemerná doba vybavovania však oproti roku 2021 poklesla o sedem percent. Celkový dopyt po službách dostupných na klientskych centrách vzrástol o 24 percent.
"Na druhej strane sa návrat do stavu z obdobia pred pandémiou prejavil negatívne napríklad na počte priestupkov, ktoré sa týkajú vedenia vozidla pod vplyvom alkoholu. Významným spôsobom stúpol aj počet požiarov," uvádza správa.
Analyticky spracované priestorové dáta dokumentu taktiež poukazujú na rozdiely medzi regiónmi krajiny. Kým v západnej časti sú okresy s najvyšším percentuálnym rastom obyvateľstva, najväčší úbytok nastal v okresoch na juhu a východe Slovenska. Rozdiel medzi západným a východným, ale taktiež južným Slovenskom je napríklad aj v počte vozidiel na jedného obyvateľa. V niektorých okresoch západného Slovenska je viac ako dvojnásobne vyšší ako v okresoch s najnižšou hodnotou.
Z materiálu tiež vyplýva, že najviac podnikateľských subjektov, štvrtina, je sústredených v Bratislavskom kraji, najmenej v Banskobystrickom. Najviac priestupkov na obyvateľa bolo zaevidovaných vlani v niektorých okresoch stredného Slovenska, na východe krajiny ich bolo najmenej.
Pokračoval tiež pokles počtu a starnutie obyvateľstva. K decembru 2022 malo Slovensko 5.428.792 obyvateľov, z čoho 51 percent tvorili ženy.
Správa takisto prináša prehľad o vývoji v agendách štátneho občianstva, živnostenského podnikania, katastra, volieb, verejných zbierok, mimovládnych organizácií. Ale tiež vybraných činností Policajného zboru či prehľad o financiách poskytnutých samosprávam.
"Samostatnou kapitolou je neefektívnosť verejnej správy, jednou z príčin ktorej je rozdrobenosť miestnej samosprávy. Rovnako zaostávajúca digitalizácia verejnej správy, ktorú krajine dlhodobo vytýkajú medzinárodné inštitúcie," približuje rezort vnútra s tým, že sa mierne zlepšilo využívanie a dostupnosť elektronických služieb štátu.
Správa zároveň konštatuje, že dopyt po službách verejnej správy by sa dal vlani charakterizovať postupným návratom do stavu spred pandémie ochorenia COVID-19. Pri viacerých agendách prekonal jej úroveň, napríklad pri vydávaní dokladov. Trend sa potvrdil aj pri zmenách v počtoch matričných udalostí, keď klesol počet úmrtí a zvýšil sa počet sobášov.
Zodpovedala tomu aj návšteva klientskych centier okresných úradov. Bezprostredne po začatí vojnového konfliktu na Ukrajine zaznamenali oddelenia dokladov v marci a apríli 2022 výrazný nárast žiadostí o vydanie cestovných pasov. Spôsobilo to medziročné zvýšenie čakacích dôb v priemere o 11 percent. Priemerná doba vybavovania však oproti roku 2021 poklesla o sedem percent. Celkový dopyt po službách dostupných na klientskych centrách vzrástol o 24 percent.
"Na druhej strane sa návrat do stavu z obdobia pred pandémiou prejavil negatívne napríklad na počte priestupkov, ktoré sa týkajú vedenia vozidla pod vplyvom alkoholu. Významným spôsobom stúpol aj počet požiarov," uvádza správa.
Analyticky spracované priestorové dáta dokumentu taktiež poukazujú na rozdiely medzi regiónmi krajiny. Kým v západnej časti sú okresy s najvyšším percentuálnym rastom obyvateľstva, najväčší úbytok nastal v okresoch na juhu a východe Slovenska. Rozdiel medzi západným a východným, ale taktiež južným Slovenskom je napríklad aj v počte vozidiel na jedného obyvateľa. V niektorých okresoch západného Slovenska je viac ako dvojnásobne vyšší ako v okresoch s najnižšou hodnotou.
Z materiálu tiež vyplýva, že najviac podnikateľských subjektov, štvrtina, je sústredených v Bratislavskom kraji, najmenej v Banskobystrickom. Najviac priestupkov na obyvateľa bolo zaevidovaných vlani v niektorých okresoch stredného Slovenska, na východe krajiny ich bolo najmenej.
Pokračoval tiež pokles počtu a starnutie obyvateľstva. K decembru 2022 malo Slovensko 5.428.792 obyvateľov, z čoho 51 percent tvorili ženy.
Správa takisto prináša prehľad o vývoji v agendách štátneho občianstva, živnostenského podnikania, katastra, volieb, verejných zbierok, mimovládnych organizácií. Ale tiež vybraných činností Policajného zboru či prehľad o financiách poskytnutých samosprávam.
