Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre zavedenie možnosti hlasovať poštou treba podľa MV zriadiť celý nový volebný proces hlasovania poštou a upraviť s tým súvisiace inštitúty.
Autor TASR
Bratislava 11. augusta (TASR) - Hlasovať poštou by sa mohlo dať aj vo voľbách do Európskeho parlamentu. Predchádzať tomu musí precízne nastavený proces tak, aby nevzniklo riziko zneužitia štatútu a duplicitného hlasovania. Vyplýva to zo stanoviska Ministerstva vnútra (MV) SR. V súčasnosti sa pripravuje návrh európskeho nariadenia, ktorý má upraviť proces eurovolieb. Pripomienkovať ho majú členské štáty EÚ.
Pre zavedenie možnosti hlasovať poštou treba podľa MV zriadiť celý nový volebný proces hlasovania poštou a upraviť s tým súvisiace inštitúty. "Ako napríklad vydávanie hlasovacích preukazov, výmenu informácií o voličoch, a čo je najdôležitejšie - prijať nevyhnutné opatrenia na zabránenie dvojitého hlasovania," uviedla šéfka odboru volieb, referenda a politických strán MV SR Eva Chmelová.
Návrh európskeho nariadenia má napomôcť uľahčeniu výmeny informácií, zamedzeniu dvojitého hlasovania, ako aj podporiť voľbu poštou. Členské štáty EÚ majú podľa rezortu vnútra k návrhu množstvo pripomienok. "Nejde teda v tomto štádiu o konečnú podobu dokumentu. Je veľmi ťažké predpokladať, kedy bude návrh schválený a kedy prejde ratifikačným procesom všetkými členskými štátmi EÚ," uviedla Chmelová. Následne bude podľa nej možné pristúpiť k zmene vnútroštátnej legislatívy, ktorá musí reagovať na platné znenie nariadenia.
Návrh nariadenia Rady o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu bolo súčasťou medzirezortného pripomienkového konania a Slovensko naň reagovalo predbežným stanoviskom. "Návrh nariadenia má za cieľ významnú zmenu systému volieb do Európskeho parlamentu a vysokú mieru harmonizácie v oblastiach, ktoré boli tradične doménou vnútroštátnych právnych poriadkov jednotlivých členských štátov. Z týchto dôvodov si bude návrh nariadenia vyžadovať dôkladnú diskusiu vo všetkých členských štátoch," skonštatoval štátny tajomník MV Tomáš Oparty.
Podľa návrhu európskeho nariadenia by mal byť popri vnútroštátnych volebných obvodoch vytvorený aj jeden spoločný volebný obvod pre celú Úniu. V ňom by európske politické subjekty predkladali osobitné kandidátne listiny, na čele ktorej by bol kandidát na funkciu predsedu Európskej komisie.
Materiál predpokladá aj zníženie vekovej hranice účasti vo voľbách na 16 rokov, pričom podľa MV by vnútroštátna úprava 17 alebo 18 rokov mohla zostať zachovaná. Zriadiť by sa tiež mohol Európsky volebný orgán, ktorý by vyhlasoval výsledky eurovolieb. Takisto by sa mohol zaviesť jednotný volebný deň, a to 9. máj posledného roka volebného obdobia.
Rezort vnútra zároveň pripravuje legislatívu, podľa ktorej by sa mali eurovoľby konať v rovnaký deň ako druhé kolo voľby prezidenta SR. Obe voľby sa budú konať v roku 2024, europoslanci i hlava štátu sa budú voliť na päť rokov.
Pre zavedenie možnosti hlasovať poštou treba podľa MV zriadiť celý nový volebný proces hlasovania poštou a upraviť s tým súvisiace inštitúty. "Ako napríklad vydávanie hlasovacích preukazov, výmenu informácií o voličoch, a čo je najdôležitejšie - prijať nevyhnutné opatrenia na zabránenie dvojitého hlasovania," uviedla šéfka odboru volieb, referenda a politických strán MV SR Eva Chmelová.
Návrh európskeho nariadenia má napomôcť uľahčeniu výmeny informácií, zamedzeniu dvojitého hlasovania, ako aj podporiť voľbu poštou. Členské štáty EÚ majú podľa rezortu vnútra k návrhu množstvo pripomienok. "Nejde teda v tomto štádiu o konečnú podobu dokumentu. Je veľmi ťažké predpokladať, kedy bude návrh schválený a kedy prejde ratifikačným procesom všetkými členskými štátmi EÚ," uviedla Chmelová. Následne bude podľa nej možné pristúpiť k zmene vnútroštátnej legislatívy, ktorá musí reagovať na platné znenie nariadenia.
Návrh nariadenia Rady o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu bolo súčasťou medzirezortného pripomienkového konania a Slovensko naň reagovalo predbežným stanoviskom. "Návrh nariadenia má za cieľ významnú zmenu systému volieb do Európskeho parlamentu a vysokú mieru harmonizácie v oblastiach, ktoré boli tradične doménou vnútroštátnych právnych poriadkov jednotlivých členských štátov. Z týchto dôvodov si bude návrh nariadenia vyžadovať dôkladnú diskusiu vo všetkých členských štátoch," skonštatoval štátny tajomník MV Tomáš Oparty.
Podľa návrhu európskeho nariadenia by mal byť popri vnútroštátnych volebných obvodoch vytvorený aj jeden spoločný volebný obvod pre celú Úniu. V ňom by európske politické subjekty predkladali osobitné kandidátne listiny, na čele ktorej by bol kandidát na funkciu predsedu Európskej komisie.
Materiál predpokladá aj zníženie vekovej hranice účasti vo voľbách na 16 rokov, pričom podľa MV by vnútroštátna úprava 17 alebo 18 rokov mohla zostať zachovaná. Zriadiť by sa tiež mohol Európsky volebný orgán, ktorý by vyhlasoval výsledky eurovolieb. Takisto by sa mohol zaviesť jednotný volebný deň, a to 9. máj posledného roka volebného obdobia.
Rezort vnútra zároveň pripravuje legislatívu, podľa ktorej by sa mali eurovoľby konať v rovnaký deň ako druhé kolo voľby prezidenta SR. Obe voľby sa budú konať v roku 2024, europoslanci i hlava štátu sa budú voliť na päť rokov.
