Bratislava 10. októbra (TASR) - Zákon o štátnom občianstve pripravil doteraz (od 17. júla 2010 do 7. októbra 2020) o slovenský pas 3502 ľudí. Najčastejšie stratili slovenské občianstvo prijatím českého (825). Vyplýva to zo štatistík Ministerstva vnútra (MV) SR. O slovenský pas prišli aj osoby, ktoré prijali občianstvo nemecké (805), rakúske (538), britské (381), americké (179), maďarské (132), švajčiarske (103), austrálske (82), nórske (77), írske (60), holandské (57), kanadské (53), belgické (45), talianske (39), švédske (36), fínske (19), francúzske (18), luxemburské (16), dánske (12), ruské (päť), čínske, novozélandské a poľské (po tri), islandské, ukrajinské a španielske (po dve), izraelské, srbské, slovinské, chorvátske a singapurské (po jednom).

Slovenský pas strácajú ľudia na základe zákona o štátnom občianstve, ktorý prijala prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD). Niekdajší kabinet reagoval právnou normou v roku 2010 na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Na základe súčasného zákona prichádzajú o slovenský pas tí, ktorí prijali občianstvo iného štátu. Od prijatia zákona sa objavili viaceré pokusy o zmiernenie tejto právnej normy, avšak ani jeden z nich nebol úspešný. Aktuálnou právnou normou sa zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý nedokázal povedať, či je alebo nie je protiústavná.

Súčasná vláda Igora Matoviča (OĽANO) sa v programovom vyhlásení zaviazala, že umožní občanom SR dlhodobo žijúcim na území iného štátu nadobudnúť občianstvo toho štátu bez straty slovenského občianstva. Kabinet chce tiež riešiť situáciu osôb, ktoré prišli o slovenské občianstvo, tak, aby im bolo vrátené na základe štandardných európskych princípov nadobúdania občianstva.

Rezort vnútra už pripravil novelu zákona, aktuálne vyhodnocuje medzirezortné pripomienkovanie návrhu. Slovenský pas by podľa neho už nemuseli strácať ľudia, ktorí získali občianstvo iného štátu osvojením, alebo ak ho nadobudlo maloleté dieťa. Strácať slovenské občianstvo prijatím cudzieho by nemuseli osoby ani vtedy, ak majú na území štátu, ktorého štátne občianstvo nadobudnú, povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt v čase nadobudnutia cudzieho občianstva najmenej tri roky. Kritici však tento návrh považujú za nedostatočný, realizovali tiež hromadnú pripomienku verejnosti.

Od februára 2015 je účinné nariadenie rezortu o udeľovaní štátneho občianstva SR z osobitných dôvodov. Umožňuje, aby bývalí štátni občania SR, ktorí stratili slovenské občianstvo po 1. januári 1993, mohli požiadať o jeho udelenie. Z návrhu novely vyplýva, že ľudia, ktorí prišli o slovenské občianstvo, by už oň nemuseli požiadať na základe výnimky ministra vnútra SR, ale v riadnom konaní a bez registrácie na cudzineckej polícii.

Novela zákona o štátnom občianstve by sa mala predložiť už v októbri

Novela zákona o štátnom občianstve z dielne rezortu vnútra by mala byť predložená na rokovanie vlády v októbri. Pre TASR to uviedol tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR. Výhrady k plánovanému zneniu novej legislatívy majú niektorí koaliční poslanci či zástupcovia maďarských mimoparlamentných strán. Ministerstvu vyčítajú, že návrh neobsahuje návrat právneho stavu spred roka 2010, keď Slováci prijatím cudzieho štátneho občianstva nestrácali to slovenské. V prípade prijatia úpravy v navrhovanej podobe sa chce mimoparlamentný Most-Híd obrátiť na Ústavný súd (ÚS) SR a predtým osloviť prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby návrh zákona nepodpísala.

K finálnej podobe ministerstvo podľa tlačového odboru ešte nedospelo. Zástupcovia rezortu sa ešte 1. októbra stretli so splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny Lászlóom Bukovszkým, koaličným poslancom Ondrejom Dostálom (SaS) či zástupcami maďarských strán.

"Vymenili sme si názory a argumenty, zatiaľ to však, žiaľ, vyzerá tak, že ministerstvo nechce ustúpiť a chce zákon zmeniť iba do tej miery, aby slovenské občianstvo nestrácali v dôsledku nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva len tí, ktorí majú aspoň tri roky pobyt v inej krajine," napísal po stretnutí Dostál na sociálnej sieti.

Upozornil, že po prijatí takejto novely budú o slovenské občianstvo proti svojej vôli naďalej prichádzať tí ľudia, ktorí žijú na území iného štátu kratšie alebo v ňom nemajú registrovaný pobyt, alebo žijú na Slovensku. "Považujeme takúto zmenu za nedostatočnú a aj takto zmenený zákon bude podľa nášho názoru nespravodlivý a zrejme aj protiústavný," dodal s tým, že sa budú naďalej snažiť o dôslednejšiu zmenu.

Podľa predstaviteľov Mosta-Híd, Spolupatričnosti a SMK návrh legislatívy nevyrieši problém vyše 3500 ľudí, ktorým bolo odobraté občianstvo, a negarantuje ani to, že podobné odobratia občianstva v budúcnosti nebudú. Návrh podľa strán síce zjemňuje podmienky platného zákona, ale neponúka riešenie na problém Maďarov žijúcich na Slovensku.

Predseda Mosta-Híd László Sólymos tvrdí, že ministerstvo je zatiaľ ochotné ustúpiť len v menších zmenách. "Preto aj s ďalšími maďarskými stranami naďalej budeme lobovať za to, aby parlament neschválil návrh zákona, ktorý je neprijateľný pre Maďarov na Slovensku. V opačnom prípade sa obrátime na Ústavný súd SR a predtým oslovíme aj prezidentku, aby tento diskriminačný návrh zákona nepodpísala," uviedol pre TASR.

Slovenské občianstvo by podľa návrhu novely mohli nadobudnúť aj osoby so slovenským pôvodom po jednom z rodičov, prarodičov alebo praprarodičov. Slovenský pas by už nemuseli strácať ľudia, ktorí získali občianstvo iného štátu osvojením, alebo ak ho nadobudlo maloleté dieťa. Po novom by už občania Českej republiky nemuseli pri žiadosti o slovenské občianstvo spĺňať požiadavku ovládania slovenského jazyka. Rezort navrhuje, aby bola novela účinná od 1. februára 2021.